Zobrazení zdroje stránky Hana Gregorová (roz. Lilgová)

(30.1. 1885 Martin – 11.12. 1958 Praha)

'''Spisovateľka, ochotnícka herečka, osvetová pracovníčka, publicistka, bojovníčka za emancipáciu, prvá feministka'''

== Život a profese ==
''„Je svrchovaný čas, aby i na Slovensku
zjavily sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť oproti
mužom – pánom.“ ''(Ženy, 1912)

Narodila sa roku 1885 v Turčianskom sv. Martine, v rodine
starého farbiarského rodu Lilgovcov. V Martine navštevovala základnú školu pod
vedením Jána Meličku, neskôr Andreja Sokolíka, bývalého profesora revúckeho
gymnázia. Navštevovala maďarskú meštianku, ďalšie vzdelanie nadobudla ako
samouk. Doma nenašla pochopenie pre vyššie vzdelanie na učiteľskom ústave.
Stala sa aktívnou osvetovou pracovníčkou, ochotníckou herečkou. Ako členka
Slovenského spevokolu v Martine (1903-1913) sa venovala ochotníckej
divadelnej činnosti, stvárnila okolo 20 divadelných postáv, napr. postavu Hany
v Urbánkovej hre Škriatok, Zuzky v Holého Márnotratnom synovi, Marty
u Raupachovom Mlynárovi a jeho dieťati (všetky 1903), postavu Paulíny
v hre Zuzkin pán kaprál od K. Costu, Sajdáčky v Mariši bratov
Mrštíkovcov (obe 1904), Otílie v hre Manžel vo dvoch exemplároch od E.
Peškovej (všetky 1905), Pepky v hre Lumpacivagabundus od N. Nestroya, Nyoly
v Ráduzovi a Mahuliene od J. Zeyera (obe 1906), Matky
v rovnomennej hre manžela Jozefa Gregora-Tajovského, ktorý ju režíroval
(1908) a i. 

R. 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, napriek
vekovému rozdielu, sociokultúrnemu pôvodu, rôznym záľubám a názorom bolo
ich manželstvo založené na rešpekte a oddanosti. Túžba po rozšírení
a možnosti vzdelania bola hlavným motívom Haninho súhlasu s vydajom,
v čom ju manžel podporoval. Manželstvo však nebolo úplne ideálne. Spojenie
dvoch silných individualít, introvertného Jozefa a spoločenskej Hany,
spôsobovalo zložité situácie v ich spolužití. 

Po svadbe pôsobila s manželom v rumunskom Nadlaku, kde
Tajovský pracoval v Ľudovej banke. Hana sa venovala osvetovej práci, hrala
divadlo, pôsobila v spolku ''Kruh'',
rozširovala ''Dennicu''. Manžela
nasledovala aj do Prešova. Tam sa zameriavala na osvetovú a buditeľskú
činnosť, rozširovala slovenskú tlač, zbierala výšivky pre martinské
a pražské múzeum. Vo svojej domácnosti sa snažili vytvoriť
literárno-kultúrne slovenské centrum, kde sa stretávali literáti, študenti,
priatelia. Po ich návrate do Martina (1912) na čas odišla Hana do Prahy. Pracovné
príležitosti a naliehanie manžela ju priviedlo späť do Martina, kde
sa venovala prednáškovej činnosti. Prednáškou o ženách na pôde Živeny
a knižnou prvotinou ''Ženy'' (1912)
sa vydala na cestou emancipácie slovenských žien a feministických snáh.
Jej ambície však ostro narážali na súdobé pomery aj samotné myslenie žien. Gregorovej
zápal za zmenu pomerov, ktorú prezentovala vo svojom vystúpení, neprijali
intelektuálne a národne aktívne kruhy veľmi pozitívne. Negatívny postoj
k jej myšlienkam zaujali aj predstaviteľky Živeny, E. Maróthy-Šoltésova,
či T. Vansová. Veľký odpor vzbudila najmä u S. Hurbana-Vajanského,
vedúceho ideológa slovenskej strany, ktorý videl vo vyššom vzdelávaní žien
ohrozenie.  

Gregorová vo svojom debute čitateľom priniesla príbehy o
ženách, so zložitými osudmi. Nemali dovolené vzdelávať sa, žiť podľa vlastného
slobodného rozhodnutia. V jednotlivých krátkych príbehoch nastolila myšlienky
feminizmu, poukazuje na spoločenské konvencie, ktoré udržiavali predstavu
nepotrebnosti vzdelania, čítania, rozvoja ženského ducha, ale aj zbytočnosť
vzdelania pre prostí ľud. ''„...ženu učia
len smutnému hrdinstvu utrpenia, ale nie činu.“ ''(Ženy, 1912 – „Žiarlivý“- s.
27). Zobrazovala osudy žien v manželských zväzkoch, v úlohe matiek,
bezdetných, túžiacich po zmysle života, naplnení snov. ''„... moja budúcnosť je priniesť na svet jeden, najviac dva biedne
ľudské životy a potom dokonať smutnú úlohu manželky.“ ''(Ženy, 1912 –
„Odpoveď priateľke“ – s.71)'' ''Vo
svojich dielach upozornila na potrebu hlbšieho poslania žien a ich
životného naplnenia, ktoré nekriticky referovala čitateľovi. 

V roku 1915 Tajovský narukoval do rakúsko-uhorskej
armády, Hana zostala v Martine. O rok neskôr (1916) sa
v Budapešti narodila ich dcéra Dagmar. V ťažkom vojnovom období sa
pasovala  so zdravotnými
a existenčnými problémami. Prvé roky materstva boli náročné
a osamelé. Po skončení vojny sa zamestnala v redakcii denníka ''Slovenský východ'' v Košiciach
(1918-1919), neskôr prijala ponuku referentky pre Slovensko na Ministerstve
školstva a národnej osvety v Prahe. Po návrate Tajovského sa spoločne
usadili v Bratislave (1920). 

V 20. rokoch Hana spolu s manželom stáli pri
založení ''Literárneho odboru Umeleckej
besedy slovenskej'', v ktorej sa angažovala ako predsedníčka. Udržiavala
priateľské kontakty s osobnosťami českého kultúrneho a umeleckého
sveta, organizovala spoločenský život spisovateľov v ''Literárnom odbore Umeleckej besedy slovenskej'' a organizovala
literárne salóny, na ktorých sa zúčastňovali významní českí, slovenskí
a zahraniční hostia (Vlado Clementis, Laco Novomeský, Otokar Fischer
atď.). Nimi vytvárala aj priaznivú atmosféru pre mladých umelcov, ktorých
podporovala. Dom Gregorovcov sa stal v rokoch 1920-1940 kolískou činnosti
príslušníkov mladej tzv. poprevratovej slovenskej generácie.

Na jej ideovú a názorovú orientáciu vplývali ''Dennica'' a ''Hlas'', ktoré prinášali nielen vzory úspešných žien, ale vyjadrovali
sa za názorovú a hmotnú samostatnosť žien. To sa odrazilo aj v témach
jej diel, kde sa venovala najmä otázkam postavenia žien v rodine,
spoločnosti.  Zameriavala sa na ich
závislosť od mužov v materiálnej, ale aj vzdelanostnej a spoločenskej
rovine. Po prevrate reflektovala postavenie žien obohatené o kritické
sociálne a psychologické sondy - ''Môj
svet (1920), Pokorní ľudia (1924).'' Svojimi dielami reagovala aj na zložité
životné otázky v 30. rokoch spájaných s hospodárskou
a politickou situáciou – ''Vlny duše ''(1933),
''Čas nezastavíš ''(1938). Dotkla sa aj
pomerov okupácie Slovenska a Česka v zápiskoch o živote jej
vnúčat ''Život (Radosť) bez tône
a slzy vekov ''(1945). V románe ''Slovenská
žena pri krbe a knihe ''(1929)'' ''opisovala
účasť žien v národnom hnutí a osvetovej a verejnej činnosti,
najmä v štúrovskom období. Porovnávala úlohy ženy a najmä vnímanie
pasívnej oddanosti, ktorá sa stala v dobe boja za národne ciele
spiatočníckou. Opisuje ženské vzory, ktoré si už v tom období dokázali
získať uznanie mužov, ale aj mužov, ktorí ženské snahy podporovali. Pozornosť venovala
aj deťom a ich rozvoju, písala literatúru pre deti. Aj v rozprávkovej
tvorbe preferovala realitu bez falošnej sentimentality, vyzdvihovala humanitu
a lásku. Taktiež bola známa ako „teta Hana“ vo vysielaní československého
rozhlasu. 

Okrem literárnej tvorby bola činná publicistka. Ako
redaktorka denníka ''Slovenský východ '' uverejnila niekoľko článkov
o česko-slovenských vzťahoch. V rokoch 1923-1926 referovala
o predstaveniach Slovenského národného divadla v ''Robotníckych novinách''. V ''Slovenských
smeroch'' publikovala množstvo recenzií slovenských, francúzskych
a ruských autorov (1935-1938). Čím poukazovala aj na svoju prekladateľskú
činnosť z ruštiny, češtiny a iných. Okrem toho ďalšie svoje články,
úvahy, úvodníky, polemiky publikovala v ''Slovenských zvestiach, Slovenskom Denníku, Živene ''a ďalších. Jej
publicistická činnosť odrážala jej aktívne verejno-spoločenské zanietenie po
príchode do Bratislavy. 

Okrem písania sa venovala pomoci v spolku ''Solidarita'' pre nezamestnaných,
zúčastnila sa na zakladajúcej schôdzi kultúrneho spolku ''Stúdio'' v Košiciach združujúceho slovenskú a maďarskú
mládež. Zúčastňovala sa na rôznych ženských a spisovateľských kongresoch,
parížskom kongrese Ligy pre ľudské práva atď.

Hana Gregorová bola spoločensky vyťažená, ale snažila sa skĺbiť
pracovné povinnosti s výchovou dcéry. Spoločne navštívili mnoho miest na
Slovensku aj v zahraničí, čím sa snažila Hana rozširovať obzor poznania
a vzdelávania svojej dcéry. Viedla ju k umeniu, jazykom. Po smrti
manžela (20.5.1940) sa presťahovala za dcérou do Prahy a venovala sa literárnej
tvorbe. Spolupracovala s ilegálnou protinacistickou skupinou a po
oslobodení sa zapojila do ženského a mierového hnutia. V ženskom
hnutí vyvíjala úsilie o emancipáciu žien, zdôrazňovala potrebu ich
vzdelávania. Po roku 1945 sa stala čestnou predsedníčkou ''Zväzu slovenských žien''. Neskôr členka ''Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne styky so Sovietskym zväzom,
''aj vďaka náklonnosti
k ruskej literatúre. V tomto období bola naďalej literárne činná,
pracovala na svojich Memoároch a životopise Jozefa Gregora- Tajovského. Zomrela
v Prahe 11. 12. 1958, pochovaná je spolu s manželom v Tajove. 

== Dílo ==
''Ženy ''(1912)

''Môj
svet'' (1920)- zbierka noviel

''Kytka''
a ''O Zorke, čo každému svietila ''(
1922)- rozprávky 

''Pokorní
ľudia ''(1924)

''Oddané
srdiečka ''(1926)- rozprávka

''Slovenská
žena pri krbe a knihe (''1929)

''Zo
srdca ''(1930)

''Vlny
duše ''(1933)- román

''Rozprávočky
z rádia ''(1931)- rozprávky

''Pavko
v Prahe ''(1933)- rozprávka

''Svet je
tak krásny ''(1935) – cestopisné črty

''Čas
nezastavíš ''(1938)- román

''Ženy-
matky za svetový mier ''(1946)

''Ženy ''(1946)
2. prepracované vydanie 

''Cudzím
dvorom ''(1949)

''Trpké
údely ''(1958) – výber próz

''Spomienky
''(1979)- posmrtne

== Zdroje ==
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK,
2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

GREGOROVÁ, Dagmar. ''Ani
čas nemení. Dôverne listy Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského. ''Bratislava:
Smena, 1972. 179 s. 

GREGOROVÁ, Hana. ''Slovenka
pri krbe a knihe''. Praha: Mazáčová slovenská knižnica, 1929. 251 s. 

GREGOROVÁ, Hana. ''Ženy''.
Liptovský sv. Mikuláš: F. Klimeš, 1912. 156 s. 

ŠOURKOVÁ, Anna. Hana Gregorová. IN: ''Knižnica. ''Martin: Slovenská národná knižnica, 2008. roč. 9, č.
11-12. s. 90-93. ISSN: 1335-7026. 

GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Listy. Príbeh manželstva Jozefa Gregora Tajovského a Hany
Gregorovej. ''Bratislava: Archa, 1996. ISBN 80-7115-124-6. 370 s. 

GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Gregorovský dům. ''Praha: nakladatelství X-Egam, s.r.o., 1995. s.
213. ISBN 80-86395-97-5.

GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Dopisy z manželství. ''Praha: Sdružení MAC, spol. s r.o., 2001.
ISBN 80-86015-78-5. 95 s. 

''Hana
Gregorová nielen pri knihe. ''Banská
Bystrica: Štátna vedecká knižnica- Literárne a hudobné múzeum
v Banskej Bystrici, 2009. ISBN 978-80-89388-06-6. 41 s. 

LAJČIAK, Ján. ''Slovensko
a kultúra. ''SME: Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 20.6.2016]
Dostupné na internete:  <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/295/Lajciak_Slovensko-a-kultura/3>.

MARÓTHY- ŠOLTÉSOVÁ, Elena. O „ženách“ Hany Gregorovej. IN: ''O autoroch a knihách. ''SME:
Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 3.7.2016] Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1514/Marothy-Soltesova_O-autoroch-a-knihach/3>.

ŠMATLÁK, Stanislav. ''Dejiny
slovenskej literatúry II. (19. storočie a prvá polovica 20. storočia).''
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2001. 559 s. ISBN 80-88878-68-3. 

VYDROVÁ, Hana. ''Hana
Gregorová. Personálna biografia.'' Martin: Matica slovenská, 1974. 157 s.