Flora Kleischnitzová: Porovnání verzí
(Založena nová stránka s textem „(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha) '''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka'''“) |
Značka: editace z Vizuálního editoru |
||
Řádek 2: | Řádek 2: | ||
'''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka''' | '''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka''' | ||
+ | |||
+ | == Život a dílo == | ||
+ | Narodila sa Brumove v rodine poštového majstra. Študovala | ||
+ | na vyššej reálnej škole v Uherskom Brode (1908- 1913), následne 1913 – | ||
+ | 1918 germánsku a slovanskú filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe, | ||
+ | kde získala doktorát r. 1919 prácou u J. Vlčka- ''Čeští blouznivci 18. a 19. věku v českém moderním románu.'' | ||
+ | Od 1919 pôsobila ako historička v Oddelení rukopisov vo Verejnej (neskôr | ||
+ | Národnej a univerzitnej) knižnici. Získala pre ňu veľké množstvo rukopisov | ||
+ | a prvotlačí, zriadila odbornú príručnú knižnicu pre ich štúdium. Vedecky | ||
+ | usporiadala knižnicu Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine. Od roku | ||
+ | 1931 sa začala zaujímať o dokumentáciu česko-švédskych vzťahov | ||
+ | v literárnej, knihovníckej a kultúrnej oblasti. | ||
+ | |||
+ | Podieľala sa na ''Knihopisu | ||
+ | českých a slovenských tisků'' od | ||
+ | najstarších dôb do konca 18. storočia, spoluredigovala literárnu časť ''Masarykova slovníku naučného''. Do | ||
+ | povedomia sa dostávala aj ako autorka scenárov niekoľkých výstav v Prahe – | ||
+ | 1926 iluminované rukopisy; 1931 slovenská kniha, s P. Bujnákem, kde | ||
+ | vystupovala ako usporiadateľka výstavy a zodpovedala za retrospektívnu | ||
+ | časť. V nej zhrnula vývoj slovenskej knihy s dôležitými medzníkmi, | ||
+ | ktoré formovali slovenské doprevratové kultúrne prostredie. Taktiež r. 1936 sa tvorila scenár výstavy švédsko-československé | ||
+ | kultúrne styky a 1937 Česká kultúra v knihe, ktorá sa konala | ||
+ | v Stockholme. | ||
+ | |||
+ | Titul docentky získala r. 1929 na Karlovej univerzite | ||
+ | v Prahe habilitačnou prácou: ''Andrej | ||
+ | Sládkovič a jeho doba''. Od 1930 prednášala novšie dejiny českej | ||
+ | a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. V 1937-39 | ||
+ | aj o československo-švédskych kultúrnych stykoch a vzťahoch, ktoré historicky | ||
+ | sledovala pri svojej práci v knižnici a ďalej rozvíjala a propagovala | ||
+ | svojou činnosťou. Bola ocenená ako nositeľka švédskeho štátneho záslužného rádu | ||
+ | Gustáva Vasu. | ||
+ | |||
+ | Svoj literárnohistorický záujem rozdeľovala medzi českú | ||
+ | a slovenskú literatúru. Vo svojich štúdiách slovenskej literatúry sa | ||
+ | zameriavala na tvorbu a filozofiu predstaviteľov štúrovskej generácie, | ||
+ | najmä S. B. Hroboňa. V Slovenských pohľadoch vydala jeho korešpondenciu | ||
+ | s B. Rajskou. V diele ''Z našej | ||
+ | romantiky ''prostredníctvom publikovania korešpondencie načrtáva životné | ||
+ | osudy Antónie Bohuslavy Reisové (Rajskej) a Samoslava B. Hroboňa. | ||
+ | Prostredníctvom zachovaných listov ponúka účasť na ich vzájomnom vzťahu, ktorý | ||
+ | je na počiatku priateľský a vrúcny ako dvoch zanietených národovcov, ktorí | ||
+ | veria v spoločnú budúcnosť Čechov a Slovákov. Sympatie však | ||
+ | prerastajú do vzájomnej hlbokej náklonnosti a okúzlenia. Korešpondencia je | ||
+ | dopĺňaná dodatkami autorky, ktorá dovysvetľuje a približuje udalostí, ktoré sa odohrávajú v tom | ||
+ | období. | ||
+ | |||
+ | Po viacerých okolnostiach obetovali vzájomnú hlbokú | ||
+ | náklonnosť za ideály národov a šírenie myšlienok osvieteného poznania. Tu | ||
+ | Kleinschnitzová uvádza príčiny ich rozhodnutí, ktoré vychádzali aj z vtedajších | ||
+ | napätých československých vzťahov. Autorka pre doplnenie obrazu v diele | ||
+ | neopomenula niekoľko dokumentov, najmä ďalšej korešpondencie medzi Hroboňom | ||
+ | a Stanekom, Amerlingom, denníkové zápisky Rajskej, Štúrov list Rajskej | ||
+ | a ďalšie. Ich vzťah je považovaný za príklad československej vzájomnosti. | ||
+ | Bol reflektovaný, interpretovaný a niektorými bádateľmi až mýtizovaný. | ||
+ | |||
+ | Niekoľko štúdií venovala ak A. Sládkovičovi, J. Záborskému, | ||
+ | Ľ. Štúrovi a iným. Zaujímala sa aj o osudy romantickej generácie, | ||
+ | bola editorkou korešpondencie J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, K. Braxatorisa, A. | ||
+ | Sládkoviča, A. H. Škultétyho. Svoj záujem o Slovenské reálie vyjadrovala | ||
+ | aj ďalšej literárnej činnosti, napr. <strong>''Dvě jubilea ''</strong>''(Matice | ||
+ | slovenská, Josef Škultéty)'''''. '''Stručne | ||
+ | a veľmi obsažne popisuje históriu vzniku Matice slovenskej, ohniska celého | ||
+ | duševného života slovenského, a zároveň životné poslanie jej predsedu | ||
+ | Jozefa Škultétyho, ktorý ''„...zbraněmi | ||
+ | kultury hájiti právo Slovaků na život.“<sup>'''<sup>[1]</sup>'''</sup>'' V závere | ||
+ | vyzdvihuje aj poslanie a prácu Bohdany Škultétyovej, manželky, matky, | ||
+ | prekladateľky a realizátorky časti kultúrneho programu svojho manžela. | ||
+ | |||
+ | Do českej literárnej histórie a knihovedy | ||
+ | prispela okrem edície humanistického ''Vox | ||
+ | saeculi'', súpisom rukopisov, edíciami korešpondencie a pojednaní | ||
+ | o bohemikách 16. storočia v švédskych knižniciach. Taktiež vytvorila | ||
+ | niekoľko materiálových štúdií o spisovateľoch 19. storočia (L. Dobrovský, | ||
+ | A. Jirásek, S. K. Macháček, J. Neruda, T. Nováková, K. Světlá). V česko-slovenských | ||
+ | vzťahoch 19. storočia sa zameriavala na štúdium Karola Slavoje Amerlinga | ||
+ | a vytvorila štúdiu o podiele ženy na národnom obrodení (1940). | ||
+ | V kontexte jeho osobnosti predstavila portrét B. Rajskej v inom | ||
+ | svetle, činorodej a národne uvedomelej ženy. | ||
+ | |||
+ | Množstvo literárnohistorických štúdií, biografických prác, | ||
+ | recenzií slovenských a českých kníh publikovala najmä ''Listech filologických, Slovenských pohľadoch, Sborníku Matice | ||
+ | slovenskej, Živene, Slovenskej knihovede, Lidových novinách, Eláne'' | ||
+ | a mnohých ďalších. Štúdia o spisovnej slovenčine vyšla v zahraničných | ||
+ | periodikách ako ''Slawische Rundschau, | ||
+ | Slawische Schulblätter''. | ||
+ | |||
+ | Ako členka pôsobila v Literárnom odbore Matice slovenskej, | ||
+ | Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. společnosti knihovědnej, Masarykovem | ||
+ | lidovýchovném ústavu, Ústavu skandinávskeho a nizozemského v Praze | ||
+ | a i. Po druhej sv. vojne bola miestopredsedkyňou Severskej spoločnosti. | ||
+ | |||
+ | |||
+ | |||
+ | [1] Dve jubilea, str. 12 | ||
+ | |||
+ | == Dílo == | ||
+ | |||
+ | <strong>''Z našej romantiky- ''</strong>''listy | ||
+ | Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej''. <strong> </strong><em>(1925) </em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Sládkovičova | ||
+ | "Marína" v československém písemnictví ''</strong><em>(1925)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Andrej | ||
+ | Sládkovič a jeho doba ''</strong><em>(1928)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Die | ||
+ | slovakische Schriftsprache ''</strong><em>(1930)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Karel | ||
+ | Slavoj Amerling a Slovensko ''</strong><em>(1930)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Samoslav B. | ||
+ | Hroboň a Karel Slavoj Amerling ''</strong><em>(1930)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Seltene | ||
+ | Bohemica des XVI. Jahrhunderts in schwedischen Bibliotheken ''</strong>''(Vzácná | ||
+ | bohemika 16. století ve švédských knihovnách)''' '''<em>(1931)</em>'' | ||
+ | |||
+ | <strong>''Vox saeculi | ||
+ | ''</strong><em>(1931)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Rukopisná | ||
+ | díla latinských a řeckých autorů ''</strong><em>(1931)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Dies irae, | ||
+ | dies illa ''</strong><em>(1932)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Dvě | ||
+ | jubilea ''</strong>''(Matice slovenská, Josef Škultéty)'' <em>(1933) </em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Ex | ||
+ | Bibliotheca Tychoniana Collegii Soc. Jesu Pragae ad S.K.Clementem ''</strong><em>(1933)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Vlasti, | ||
+ | vědě a Tobě ''</strong><em>(1936)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Tjechoslovakiens | ||
+ | andliga kulturliv genom tiderna ''</strong><em>(1937)</em> | ||
+ | |||
+ | <strong>''Rukopisy | ||
+ | svatováclavské v národní a universitní knihovně v Praze ''</strong><em>(1939)</em> | ||
+ | |||
+ | == Zdroje == | ||
+ | ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. | ||
+ | ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný | ||
+ | biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. | ||
+ | |||
+ | FORST, Vladimír | ||
+ | a kol. ''Lexikon české literatury. | ||
+ | Osobnosti, díla, instituce. Díl 2. ''Praha: Academia, 1993. 592 s. ISBN | ||
+ | 80-200-0468-8. | ||
+ | |||
+ | KALIVODOVÁ, Eva. ''Browningová nebo Klášterský? Krásnohorská | ||
+ | nebo Byron? O rodu v životě literatúry. ''Praha: Karolinum, 2010. | ||
+ | 250 s. ISBN 978-80-246-1887-6. | ||
+ | |||
+ | KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Z našej romantiky. Listy Samoslava B. | ||
+ | Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. '' Martin: Tlač Matice slovenskej | ||
+ | a kníhtlačiarenského účastn. spolku v Turčianskom sv. Martine, 1925. | ||
+ | 83 s. | ||
+ | |||
+ | KLEINSCHNITZOVÁ, Flora, | ||
+ | BUJNÁK, Pavel. ''Slovenská kniha. Výstava''. | ||
+ | Praha: Knihtiskárna František Rebec, 1931. 36 s. | ||
+ | |||
+ | KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Dvě jubilea.'' ''Matice slovenská, Josef Škultéty.'' Praha: Pražská akciová tiskárna, | ||
+ | 1933. 14 s. | ||
+ | |||
+ | KRAUS, Cyril: Doslov. | ||
+ | In: KLEINSCHNITZOVÁ, Flora: Z našej romantiky. Výber z diela. Bratislava, | ||
+ | Slovenský spisovateľ 1958, s. 411. | ||
+ | |||
+ | MĚSTSKA KNIHOVNA | ||
+ | V BRUMOVĚ-BYLNICI. ''Flora | ||
+ | Kleinschnitzová. ''[online] [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <http://brumov-bylnice.knihovna.cz/osobnosti/flora-kleinschnitzova/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fbrumov-bylnice.knihovna.cz%2Fosobnosti%2Fflora-kleinschnitzova%2F>. | ||
+ | |||
+ | ZELENKOVÁ, Anna. | ||
+ | Českoslo-slovenská habilitácia Flory Kleinschnitzovej v kontexte pražskej | ||
+ | univerzitnej slovakistiky. IN: ''Brnenské | ||
+ | texty k slovakistice. ''[online] 2011. č. 14. s. 171-181. [citované | ||
+ | 10.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134241/BrnenskeTextykSlovakistice_014-2011-1_20.pdf?sequence=1>. | ||
+ | |||
+ | - Lucia Valková – |
Verze z 29. 7. 2016, 10:57
(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha)
Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka
Život a dílo
Narodila sa Brumove v rodine poštového majstra. Študovala na vyššej reálnej škole v Uherskom Brode (1908- 1913), následne 1913 – 1918 germánsku a slovanskú filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe, kde získala doktorát r. 1919 prácou u J. Vlčka- Čeští blouznivci 18. a 19. věku v českém moderním románu. Od 1919 pôsobila ako historička v Oddelení rukopisov vo Verejnej (neskôr Národnej a univerzitnej) knižnici. Získala pre ňu veľké množstvo rukopisov a prvotlačí, zriadila odbornú príručnú knižnicu pre ich štúdium. Vedecky usporiadala knižnicu Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine. Od roku 1931 sa začala zaujímať o dokumentáciu česko-švédskych vzťahov v literárnej, knihovníckej a kultúrnej oblasti.
Podieľala sa na Knihopisu českých a slovenských tisků od najstarších dôb do konca 18. storočia, spoluredigovala literárnu časť Masarykova slovníku naučného. Do povedomia sa dostávala aj ako autorka scenárov niekoľkých výstav v Prahe – 1926 iluminované rukopisy; 1931 slovenská kniha, s P. Bujnákem, kde vystupovala ako usporiadateľka výstavy a zodpovedala za retrospektívnu časť. V nej zhrnula vývoj slovenskej knihy s dôležitými medzníkmi, ktoré formovali slovenské doprevratové kultúrne prostredie. Taktiež r. 1936 sa tvorila scenár výstavy švédsko-československé kultúrne styky a 1937 Česká kultúra v knihe, ktorá sa konala v Stockholme.
Titul docentky získala r. 1929 na Karlovej univerzite v Prahe habilitačnou prácou: Andrej Sládkovič a jeho doba. Od 1930 prednášala novšie dejiny českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. V 1937-39 aj o československo-švédskych kultúrnych stykoch a vzťahoch, ktoré historicky sledovala pri svojej práci v knižnici a ďalej rozvíjala a propagovala svojou činnosťou. Bola ocenená ako nositeľka švédskeho štátneho záslužného rádu Gustáva Vasu.
Svoj literárnohistorický záujem rozdeľovala medzi českú a slovenskú literatúru. Vo svojich štúdiách slovenskej literatúry sa zameriavala na tvorbu a filozofiu predstaviteľov štúrovskej generácie, najmä S. B. Hroboňa. V Slovenských pohľadoch vydala jeho korešpondenciu s B. Rajskou. V diele Z našej romantiky prostredníctvom publikovania korešpondencie načrtáva životné osudy Antónie Bohuslavy Reisové (Rajskej) a Samoslava B. Hroboňa. Prostredníctvom zachovaných listov ponúka účasť na ich vzájomnom vzťahu, ktorý je na počiatku priateľský a vrúcny ako dvoch zanietených národovcov, ktorí veria v spoločnú budúcnosť Čechov a Slovákov. Sympatie však prerastajú do vzájomnej hlbokej náklonnosti a okúzlenia. Korešpondencia je dopĺňaná dodatkami autorky, ktorá dovysvetľuje a približuje udalostí, ktoré sa odohrávajú v tom období.
Po viacerých okolnostiach obetovali vzájomnú hlbokú náklonnosť za ideály národov a šírenie myšlienok osvieteného poznania. Tu Kleinschnitzová uvádza príčiny ich rozhodnutí, ktoré vychádzali aj z vtedajších napätých československých vzťahov. Autorka pre doplnenie obrazu v diele neopomenula niekoľko dokumentov, najmä ďalšej korešpondencie medzi Hroboňom a Stanekom, Amerlingom, denníkové zápisky Rajskej, Štúrov list Rajskej a ďalšie. Ich vzťah je považovaný za príklad československej vzájomnosti. Bol reflektovaný, interpretovaný a niektorými bádateľmi až mýtizovaný.
Niekoľko štúdií venovala ak A. Sládkovičovi, J. Záborskému, Ľ. Štúrovi a iným. Zaujímala sa aj o osudy romantickej generácie, bola editorkou korešpondencie J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, K. Braxatorisa, A. Sládkoviča, A. H. Škultétyho. Svoj záujem o Slovenské reálie vyjadrovala aj ďalšej literárnej činnosti, napr. Dvě jubilea (Matice slovenská, Josef Škultéty). Stručne a veľmi obsažne popisuje históriu vzniku Matice slovenskej, ohniska celého duševného života slovenského, a zároveň životné poslanie jej predsedu Jozefa Škultétyho, ktorý „...zbraněmi kultury hájiti právo Slovaků na život.“[1] V závere vyzdvihuje aj poslanie a prácu Bohdany Škultétyovej, manželky, matky, prekladateľky a realizátorky časti kultúrneho programu svojho manžela.
Do českej literárnej histórie a knihovedy prispela okrem edície humanistického Vox saeculi, súpisom rukopisov, edíciami korešpondencie a pojednaní o bohemikách 16. storočia v švédskych knižniciach. Taktiež vytvorila niekoľko materiálových štúdií o spisovateľoch 19. storočia (L. Dobrovský, A. Jirásek, S. K. Macháček, J. Neruda, T. Nováková, K. Světlá). V česko-slovenských vzťahoch 19. storočia sa zameriavala na štúdium Karola Slavoje Amerlinga a vytvorila štúdiu o podiele ženy na národnom obrodení (1940). V kontexte jeho osobnosti predstavila portrét B. Rajskej v inom svetle, činorodej a národne uvedomelej ženy.
Množstvo literárnohistorických štúdií, biografických prác, recenzií slovenských a českých kníh publikovala najmä Listech filologických, Slovenských pohľadoch, Sborníku Matice slovenskej, Živene, Slovenskej knihovede, Lidových novinách, Eláne a mnohých ďalších. Štúdia o spisovnej slovenčine vyšla v zahraničných periodikách ako Slawische Rundschau, Slawische Schulblätter.
Ako členka pôsobila v Literárnom odbore Matice slovenskej, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. společnosti knihovědnej, Masarykovem lidovýchovném ústavu, Ústavu skandinávskeho a nizozemského v Praze a i. Po druhej sv. vojne bola miestopredsedkyňou Severskej spoločnosti.
[1] Dve jubilea, str. 12
Dílo
Z našej romantiky- listy Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. (1925)
Sládkovičova "Marína" v československém písemnictví (1925)
Andrej Sládkovič a jeho doba (1928)
Die slovakische Schriftsprache (1930)
Karel Slavoj Amerling a Slovensko (1930)
Samoslav B. Hroboň a Karel Slavoj Amerling (1930)
Seltene Bohemica des XVI. Jahrhunderts in schwedischen Bibliotheken (Vzácná bohemika 16. století ve švédských knihovnách) (1931)
Vox saeculi (1931)
Rukopisná díla latinských a řeckých autorů (1931)
Dies irae, dies illa (1932)
Dvě jubilea (Matice slovenská, Josef Škultéty) (1933)
Ex Bibliotheca Tychoniana Collegii Soc. Jesu Pragae ad S.K.Clementem (1933)
Vlasti, vědě a Tobě (1936)
Tjechoslovakiens andliga kulturliv genom tiderna (1937)
Rukopisy svatováclavské v národní a universitní knihovně v Praze (1939)
Zdroje
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.
FORST, Vladimír a kol. Lexikon české literatury. Osobnosti, díla, instituce. Díl 2. Praha: Academia, 1993. 592 s. ISBN 80-200-0468-8.
KALIVODOVÁ, Eva. Browningová nebo Klášterský? Krásnohorská nebo Byron? O rodu v životě literatúry. Praha: Karolinum, 2010. 250 s. ISBN 978-80-246-1887-6.
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. Z našej romantiky. Listy Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. Martin: Tlač Matice slovenskej a kníhtlačiarenského účastn. spolku v Turčianskom sv. Martine, 1925. 83 s.
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora, BUJNÁK, Pavel. Slovenská kniha. Výstava. Praha: Knihtiskárna František Rebec, 1931. 36 s.
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. Dvě jubilea. Matice slovenská, Josef Škultéty. Praha: Pražská akciová tiskárna, 1933. 14 s.
KRAUS, Cyril: Doslov. In: KLEINSCHNITZOVÁ, Flora: Z našej romantiky. Výber z diela. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1958, s. 411.
MĚSTSKA KNIHOVNA V BRUMOVĚ-BYLNICI. Flora Kleinschnitzová. [online] [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <http://brumov-bylnice.knihovna.cz/osobnosti/flora-kleinschnitzova/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fbrumov-bylnice.knihovna.cz%2Fosobnosti%2Fflora-kleinschnitzova%2F>.
ZELENKOVÁ, Anna. Českoslo-slovenská habilitácia Flory Kleinschnitzovej v kontexte pražskej univerzitnej slovakistiky. IN: Brnenské texty k slovakistice. [online] 2011. č. 14. s. 171-181. [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134241/BrnenskeTextykSlovakistice_014-2011-1_20.pdf?sequence=1>.
- Lucia Valková –