Anna Horáková-Gašparíková: Porovnání verzí
Značka: editace z Vizuálního editoru |
Značka: editace z Vizuálního editoru |
||
Řádek 1: | Řádek 1: | ||
(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin) | (28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin) | ||
− | ''' | + | '''Historička, archivárka, prekladateľka''' |
+ | |||
+ | == Život a profese == | ||
+ | Narodila | ||
+ | sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara, | ||
+ | spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského. | ||
+ | Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života | ||
+ | v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej | ||
+ | škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie | ||
+ | vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na | ||
+ | učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na | ||
+ | gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na | ||
+ | Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs. | ||
+ | filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem | ||
+ | nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po | ||
+ | štúdiu pracovala v otcovom podniku. | ||
+ | |||
+ | Od | ||
+ | mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala | ||
+ | ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako | ||
+ | tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923- | ||
+ | 1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929- | ||
+ | 1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G. | ||
+ | Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach. | ||
+ | |||
+ | Miesto | ||
+ | osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice, | ||
+ | ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom | ||
+ | spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a | ||
+ | pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho | ||
+ | pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či | ||
+ | štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej | ||
+ | spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr | ||
+ | pod názvom ''U Masarykovcov,'' | ||
+ | dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala | ||
+ | publikovanie takýchto materiálov skôr. | ||
+ | |||
+ | Roku | ||
+ | 1936 sa vydala za Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu, | ||
+ | univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský | ||
+ | jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r. | ||
+ | 1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri | ||
+ | výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila | ||
+ | ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole | ||
+ | grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela | ||
+ | sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis | ||
+ | pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom ''U Masarykovcov ''(1995)''.'' Vo svojich denníkových zápiskoch | ||
+ | odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné, | ||
+ | politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj | ||
+ | vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby. | ||
+ | |||
+ | Od | ||
+ | štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou | ||
+ | historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor. | ||
+ | a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala | ||
+ | a vydala pod názvom ''Povstanie | ||
+ | Rákocziho a Slovania (1930)''. V knihe (''Tisícročné)'' ''Slovensko'' | ||
+ | (1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje | ||
+ | úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938, | ||
+ | 1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím | ||
+ | Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez | ||
+ | striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po | ||
+ | dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z | ||
+ | ktorých vytvorila súvislé rozprávanie. | ||
+ | |||
+ | V spolupráci | ||
+ | s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu ''Údolí Turce (1934). ''Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde | ||
+ | vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote, | ||
+ | poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako | ||
+ | odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady | ||
+ | k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených | ||
+ | administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický, | ||
+ | ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci | ||
+ | pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali | ||
+ | a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia | ||
+ | Československej republiky r. 1918. | ||
+ | |||
+ | Jej | ||
+ | publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým | ||
+ | zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických | ||
+ | štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej | ||
+ | a českej literatúry (napr. B. | ||
+ | Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský | ||
+ | atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do ''Slovenských pohľadov, Slovenského | ||
+ | týždenníka, Živeny, ''postupne aj ''Slovenskej | ||
+ | literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického | ||
+ | ''atď. | ||
+ | |||
+ | V spolupráci | ||
+ | s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala ''Slovenské ľudové balady ''(1956). Okrem | ||
+ | toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla | ||
+ | Dobšinského, napr. ''Slovenské rozprávky ''(1961), | ||
+ | kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách. | ||
+ | Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok, | ||
+ | ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej ''Kráľ času'' (1965), pripravila české | ||
+ | vydanie ''Hájnikovej ženy'' (1959). | ||
+ | |||
+ | Bola propagátorka | ||
+ | česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM | ||
+ | v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987 | ||
+ | zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu. | ||
+ | |||
+ | == Dílo == | ||
+ | ''Povstanie Rákocziho | ||
+ | a Slovania ''(1930) | ||
+ | |||
+ | ''Údolí Turce ''(1934) | ||
+ | |||
+ | (''Tisícročné)'' ''Slovensko'' (1947) | ||
+ | |||
+ | ''Slovenské ľudové balady ''(1956) | ||
+ | |||
+ | ''U Masarykovcov ''(1995) | ||
+ | |||
+ | == Zdroje == | ||
+ | ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. | ||
+ | ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: | ||
+ | Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. | ||
+ | |||
+ | GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, | ||
+ | Anna. ''U Masarykovcov. Spomienky | ||
+ | osobnej archivárky T- G. Masaryka. ''Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, | ||
+ | 1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7. | ||
+ | |||
+ | GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, | ||
+ | Anna. ''Tisícročné Slovensko''. Turnov: | ||
+ | Müller a spol. 1947. 220 s. | ||
+ | |||
+ | VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ, | ||
+ | Anna. ''Údolí Turce. Dva dopisy. ''Praha: | ||
+ | S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s. | ||
+ | |||
+ | HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: ''Martinský evanjelik''. Roč. 3. č. 5, 1996. | ||
+ | s. 20 – 23. | ||
+ | |||
+ | GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. ''Slovenské rozprávky. ''1961. s. 233- 236. |
Verze z 29. 7. 2016, 09:17
(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)
Historička, archivárka, prekladateľka
Život a profese
Narodila sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara, spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského. Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs. filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po štúdiu pracovala v otcovom podniku.
Od mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923- 1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929- 1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G. Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach.
Miesto osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice, ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr pod názvom U Masarykovcov, dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala publikovanie takýchto materiálov skôr.
Roku 1936 sa vydala za Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu, univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r. 1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom U Masarykovcov (1995). Vo svojich denníkových zápiskoch odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné, politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby.
Od štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor. a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala a vydala pod názvom Povstanie Rákocziho a Slovania (1930). V knihe (Tisícročné) Slovensko (1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938, 1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z ktorých vytvorila súvislé rozprávanie.
V spolupráci s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu Údolí Turce (1934). Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote, poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický, ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia Československej republiky r. 1918.
Jej publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej a českej literatúry (napr. B. Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do Slovenských pohľadov, Slovenského týždenníka, Živeny, postupne aj Slovenskej literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického atď.
V spolupráci s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala Slovenské ľudové balady (1956). Okrem toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, napr. Slovenské rozprávky (1961), kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách. Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok, ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej Kráľ času (1965), pripravila české vydanie Hájnikovej ženy (1959).
Bola propagátorka česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987 zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu.
Dílo
Povstanie Rákocziho a Slovania (1930)
Údolí Turce (1934)
(Tisícročné) Slovensko (1947)
Slovenské ľudové balady (1956)
U Masarykovcov (1995)
Zdroje
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. U Masarykovcov. Spomienky osobnej archivárky T- G. Masaryka. Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, 1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Tisícročné Slovensko. Turnov: Müller a spol. 1947. 220 s.
VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ, Anna. Údolí Turce. Dva dopisy. Praha: S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s.
HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: Martinský evanjelik. Roč. 3. č. 5, 1996. s. 20 – 23.
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. Slovenské rozprávky. 1961. s. 233- 236.