Anna Horáková-Gašparíková: Porovnání verzí

Řádek 1: Řádek 1:
 
(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)
 
(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)
  
'''spisovatelka'''
+
'''Historička, archivárka, prekladateľka'''
 +
 
 +
== Život a profese ==
 +
Narodila
 +
sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara,
 +
spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského.
 +
Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života
 +
v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej
 +
škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie
 +
vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na
 +
učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na
 +
gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na
 +
Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs.
 +
filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem
 +
nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po
 +
štúdiu pracovala v otcovom podniku.
 +
 
 +
Od
 +
mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala
 +
ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako
 +
tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923-
 +
1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929-
 +
1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G.
 +
Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach.
 +
 
 +
Miesto
 +
osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice,
 +
ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom
 +
spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a
 +
pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho
 +
pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či
 +
štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej
 +
spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr
 +
pod názvom ''U Masarykovcov,''
 +
dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala
 +
publikovanie takýchto materiálov skôr.
 +
 
 +
Roku
 +
1936 sa vydala za  Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu,
 +
univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský
 +
jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r.
 +
1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri
 +
výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila
 +
ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole
 +
grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela 
 +
sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis
 +
pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom ''U Masarykovcov ''(1995)''.'' Vo svojich denníkových zápiskoch
 +
odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné,
 +
politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj
 +
vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby.
 +
 
 +
Od
 +
štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou
 +
historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor.
 +
a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala
 +
a vydala pod názvom ''Povstanie
 +
Rákocziho a Slovania (1930)''. V knihe (''Tisícročné)'' ''Slovensko''
 +
(1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje
 +
úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938,
 +
1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím
 +
Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez
 +
striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po
 +
dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z
 +
ktorých vytvorila súvislé rozprávanie.
 +
 
 +
V spolupráci
 +
s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu ''Údolí Turce (1934). ''Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde
 +
vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote,
 +
poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako
 +
odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady
 +
k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených
 +
administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický,
 +
ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci
 +
pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali
 +
a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia
 +
Československej republiky r. 1918.
 +
 
 +
Jej
 +
publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým
 +
zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických
 +
štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej
 +
a českej literatúry  (napr. B.
 +
Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský
 +
atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do ''Slovenských pohľadov, Slovenského
 +
týždenníka, Živeny, ''postupne aj ''Slovenskej
 +
literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického
 +
''atď.
 +
 
 +
V spolupráci
 +
s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala ''Slovenské ľudové balady ''(1956). Okrem
 +
toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla
 +
Dobšinského, napr. ''Slovenské rozprávky ''(1961),
 +
kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách.
 +
Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok,
 +
ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej ''Kráľ času'' (1965), pripravila české
 +
vydanie ''Hájnikovej ženy'' (1959).
 +
 
 +
Bola propagátorka
 +
česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM
 +
v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987
 +
zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu.
 +
 
 +
== Dílo ==
 +
''Povstanie Rákocziho
 +
a Slovania ''(1930)
 +
 
 +
''Údolí Turce ''(1934)
 +
 
 +
(''Tisícročné)'' ''Slovensko'' (1947)
 +
 
 +
''Slovenské ľudové balady ''(1956)
 +
 
 +
''U Masarykovcov ''(1995)
 +
 
 +
== Zdroje ==
 +
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.
 +
''Lexikón slovenských žien. ''Martin:
 +
Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.
 +
 
 +
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,
 +
Anna. ''U Masarykovcov. Spomienky
 +
osobnej archivárky T- G. Masaryka. ''Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS,
 +
1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.
 +
 
 +
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,
 +
Anna. ''Tisícročné Slovensko''. Turnov:
 +
Müller a spol. 1947. 220 s.
 +
 
 +
VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ,
 +
Anna. ''Údolí Turce. Dva dopisy. ''Praha:
 +
S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s.
 +
 
 +
HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: ''Martinský evanjelik''. Roč. 3. č. 5, 1996.
 +
s. 20 – 23.
 +
 
 +
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. ''Slovenské rozprávky. ''1961. s. 233- 236.

Verze z 29. 7. 2016, 09:17

(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)

Historička, archivárka, prekladateľka

Život a profese

Narodila sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara, spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského. Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs. filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po štúdiu pracovala v otcovom podniku.

Od mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923- 1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929- 1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G. Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach.

Miesto osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice, ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr pod názvom U Masarykovcov, dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala publikovanie takýchto materiálov skôr.

Roku 1936 sa vydala za  Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu, univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r. 1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela  sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom U Masarykovcov (1995). Vo svojich denníkových zápiskoch odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné, politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby.

Od štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor. a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala a vydala pod názvom Povstanie Rákocziho a Slovania (1930). V knihe (Tisícročné) Slovensko (1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938, 1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z ktorých vytvorila súvislé rozprávanie.

V spolupráci s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu Údolí Turce (1934). Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote, poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický, ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia Československej republiky r. 1918.

Jej publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej a českej literatúry  (napr. B. Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do Slovenských pohľadov, Slovenského týždenníka, Živeny, postupne aj Slovenskej literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického atď.

V spolupráci s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala Slovenské ľudové balady (1956). Okrem toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, napr. Slovenské rozprávky (1961), kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách. Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok, ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej Kráľ času (1965), pripravila české vydanie Hájnikovej ženy (1959).

Bola propagátorka česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987 zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu.

Dílo

Povstanie Rákocziho a Slovania (1930)

Údolí Turce (1934)

(Tisícročné) Slovensko (1947)

Slovenské ľudové balady (1956)

U Masarykovcov (1995)

Zdroje

ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. U Masarykovcov. Spomienky osobnej archivárky T- G. Masaryka. Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, 1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Tisícročné Slovensko. Turnov: Müller a spol. 1947. 220 s.

VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ, Anna. Údolí Turce. Dva dopisy. Praha: S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s.

HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: Martinský evanjelik. Roč. 3. č. 5, 1996. s. 20 – 23.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. Slovenské rozprávky. 1961. s. 233- 236.