Adéla Kochanovská-Němejcová

(8.3.1907 Slezská Ostrava - 5.7.1985 Praha)

Adéla Kochanovská-Němejcová bola českou jadrovou fyzičkou, priekopníčkou oblasti röntgenovej štruktúrnej analýzy, vedúcou röntgenologického oddelenia Fyzikálneho výzkumného ústavu Škodových závodov a profesorkou ČVUT.

Adéla pochádzala zo vzdelaného a pomerne solventného rodu Němejcovcov. Otec bol banský inžinier, štátny zamestnanec, narodený v Nepomuku, pracoval na šachte v Ostrave. Mama, prezývaná Majma, bola dcéra pražského fabrikanta.

Keďže otec bol štátnym zamestnancom, viedlo to k značným výhodám. Rodina takto dostala do správy vlastnú vilu so služobníctvom. Počas tohto obdobia žili v Ostrave, avšak keď rodičia išli do dôchodku museli sídlo opustiť a život dožili v Prahe.

Matka bola predovšetkým ženou v domácnosti, avšak ovládala štyri jazyky, hrala na klavír a bola amatérskou fotografkou.

Strednú školu Adéla vyštudovala na reformnom gymnáziu v Plzni, kam sa rodina Němejcova presťahovala z Ostravy (ešte pred finálnym odchodom do Prahy). Po maturitnej skúške sa rozhodla odísť študovať do Prahy matematiku a fyziku na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Karlovej. Počas vysokoškoleského štúdia ju najviac ovplyvnil Václav Dolejšek, ktorý prednášal röntgenografiu, v tej dobe nový odbor, ktorý si ešte len získaval dôveru inžinierov a technikov.

Po ukončení štúdia v začiatku 30tych rokov sa v období hospodárskej krízy nevedela zamestnať, a preto rada prijala ponuku profesora Trkala a vďaka jeho pomoci nastúpila ako koncipientka v patentovom úrade. Tam pracovala približne jeden rok, a potom prešla do výpočetného oddelenia Všeobecného penzijného ústavu. Pracovná doba jej končila o druhej a to jej dávalo dostatok priestoru na jej koníčky, predovšetkým teda fyzikálne experimenty v univerzitnom spektroskopickom ústave práve u Václava Dolejška.

V 30tych rokoch začal tento ústav úzko spolupracovať s Elektrotechnickou továrňou škodových závodov v Plzni-Doudlevicích. Dohoda bola taká, že ústav poskytne prístroje a vybavenie a Škoda bude hradiť mzdy a náklady na prevádzku. Toto novozriadené pracovisko umožnilo celému týmu fyzikov pracovať vo výskume. Koncom roku 1935 nastúpila do tohto týmu aj Adéla. Začínala od pomocných prác avšak v roku 1944 po zatknutí Václava Dolejška gestapom sa stala vedúcou tohto pracoviska, ktoré vtedy už nieslo názov Röntgenologické oddelenie Fyzikálneho výskumného ústavu Škodových závodov. Toto viedla až do roku 1968.

V oddelení sa zaobrala röntgenovou štruktúrnou analýzou, hlavne mikroštruktúrnou rentgenografiou vrátane jej aplikácie na konkrétne technologické problémy. Ako jedna z prvých v ČSSR merala mechanické napätie (teda to ako je materiál namáhaný v dôsledku pôsobenia vonkajších síl) pomocou RTG žiarenia. Tieto metódy majú aj dnes široké uplatnenie v oblasti kontroly kvality materiálov a pri vyhodnocovaní záťažových testov. To vedie k vyššej kvalite vyrábaných materiálov a v konečnom dôsledku k vyššej spoľahlivosti a bezpečnosti objektov z týchto materiálov vyrobených.

Roku 1943 publikovala prvú česky napísanú súhrnnú publikáciu v odbore: Zkoušení jemné struktury materiálu röntgenovými paprsky. Toto dielo sa po druhej svetovej vojne stalo základom k využitiu röntgenovej analýzy v priemysle.

Začali vznikať nové laboratória a aplikovaná rentgenová spektrografia sa začala prednášať aj na vysokých školách. Veľkú zásluhu na tom mala práve Adéla, ktorá popri svojej práci v Škodových závodoch prednášala na Prírodovedeckej fakulte UK a na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej, na Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT a na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pre potreby výučby napísala skriptá Radikrystalografie, ktoré boli prvou učebnicou pre novo sa rodiaci odbor. V rokoch 1968 až 1973 viedla katedru inžinierstva pevných látok fakulty jaderné a jaderně inženýrské na ČVUT.

Adéla sa vydala za Ivana Kochanovského, ruského občana, bielogvardejca, ktorý v Českej republike utekal pred vládou V. I. Lenina. Povolaním bol architekt. Spoločne mali jedno dieťa, syna Ivana.

Spolužitie s ruskou vetvou rodiny očividne prinášalo svoje komické ale aj podivné dôsledky. Jej manžel a jeho strana rodiny len tažko vedela zaradiť do českého národa. Boli totiž vlastenci a preto aj keď bojovali proti Leninovi, stali sa z nich neskoršie prívrženci komunizmu. Možno aj to prispelo k tomu, že s príchodom revolúcie syn Ivan zmizol. Až po vyhlásení pátrania sa v úplne inom okrese našiel nebožtík. Po dlhých prieťahoch s kriminálnou políciou sa ukázalo že sa pravdepodobne jedná o strateného Ivana. Ten sa zrejme zastrelil kvôli podozreniu na rakovinu. Pochovaný je v hromadnom hrobe.

Adélina vedecká kariéra viedla bohužial aj k neželaným účinkom. V počiatkoch jadrovej fyziky sa totiž len málo vedelo o účinkoch RTG žiarenia na ľudský organizmus, a keďže v súvislosti s týmto neboli robené takmer žiadne bezpečnostné opatrenia, často dochádzalo k prílišnému ožiareniu vedcov a vedkýň. Toto pravdepodobne postihlo aj Adélu kedže po prvom, zdravo narodenom dieťati prekonala niekoľko potratov. Adéla však svojou vedeckou kariérou inšpirovala, ďalšiu generáciu blízkej rodiny k univerzitnému štúdiu.

Rodina sa o ňej vyjadruje ako o silnej žene. Zvládať svojho muža, ktorý mal aj problémy s alkoholom, a tiež veľmi svojskú povahu, dalo v spojení s jej nabitým kariérnym životom a výchovou dieťaťa množstvo práce. Ostatne aj jej rodina konštatuje, že pracujúca žena musí pokryť tri základné oblasti života: prácu, rodinu, a osobný čas. Adéla tak vypustila čas na seba. Dokonca aj do oficiálneho interview povedala:

„Zatímco muži se v zaměstnání od rodinných starostí zcela odpoutají, ženu rodina neustále svazuje a odvádí její pozornost. Sama jsem měla výhodu, že mi syn vyrůstal v době, kdy se o něho mohla přes den starat dětská sestra a domácnost nám vedla hospodyně. Stálo to samozejmě velkou část mého i manželova tehdejšího platu. Jedině tak jsem se mohla plně věnovat vědecké práci bez starostí, co nakoupit a co s dítětem, když onemocní.“

V roku 1952 získala cenu Československej akadémie vied za výsledky dosiahnuté pri štúdiu romboedrickej modifikácie grafitu a za vypracovanie RTG metódy na stanovenie veľkosti častíc v rozsahu 10-4 až 10-6 m.

V roku 1953 sa stala laureátkou štátnej ceny Klementa Gottwalda.

V apríli 1954 založila tzv. Rozhovory o aktuálnych otázkach v štruktúrnej rentegenografii, ktorých sa zúčastnili nielen univerzitní vedci ale aj výskumníci z rôznych podnikov.

Vďaka svojim úspechom sa v roku 1968 stala jednou z prvých troch členiek korešpondentiek Československej akadémie vieda v rovnakom roku bola vymenovaná prvou českou ženskou profesorkou inžinierstva.

Za vynikajúce zásluhy o rozvoj vedy jej bol v roku 1977 udelený Rád prace.

V súvislosti s nastoleným socialistickým režimom druhej polovice 20teho storočia bola ku dňu žien vyzdvihovaná, na čo rodinní príslušníci spomínajú v súvislosti s novinovým článkom, v ktorom ju prirovnávajú k českej madamme Curie.

Dílo:

KOCHANOVSKÁ-NĚMEJCOVÁ A. The splitting of lines which occurs when using the back reflexion metod. 1. vydaní. Praha: Přírodovědecká fakulta University Karlovy, 1947.

KOCHANOVSKÁ-NĚMEJCOVÁ A. Zkoušení jemné struktury materiálu Röntgenovými paprsky. 1. vydání. Praha: Elektrotechnický svaz českomoravský, 1943.

KOCHANOVSKÁ-NĚMEJCOVÁ A. Strukturní rentgenografie. 1. vydání. Praha: Státní nakladatelství technické literatury , 1964.

KOCHANOVSKÁ-NĚMEJCOVÁ A. Radiokrystalografie. Bratislava : Štátne nakladatel'stvo, 1952.

Zdroje:

KRAUS, I. Příběhy učených žen: životní osudy žen, které významně ovlivnily vývoj exaktních věd, především fyziky, matematiky a chemie. 1. vydání. Praha: Prometheus, 2005, 166 s. ISBN 80-719-6308-9.

KRAUS, I. Sto let od narození profesorky Adély Kochanovské. Československý časopis pro fyziku, 2007, č. 2, svazek 57, s. 112–114. ISSN 0009–0700.

KRAUS, I. Vzpomínka na zakladatelku československé rentgenografie Adélu Kochanovskou-Němejcovou. Československý časopis pro fyziku, 2012, č. 4, svazek 62, s. 256–258. ISSN 0009–0700.

NĚMEJC, Rostislav Václav. Prof. RNDr. Adéla Kochanovská – Němejcová, DrSc. | 1907-1985