Anna Horáková-Gašparíková

(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)

Historička, archivárka, prekladateľka

Život a profese

Narodila sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara, spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského. Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs. filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po štúdiu pracovala v otcovom podniku.

Od mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923- 1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929- 1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G. Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach.

Miesto osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice, ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr pod názvom U Masarykovcov, dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala publikovanie takýchto materiálov skôr.

Roku 1936 sa vydala za  Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu, univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r. 1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela  sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom U Masarykovcov (1995). Vo svojich denníkových zápiskoch odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné, politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby.

Od štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor. a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala a vydala pod názvom Povstanie Rákocziho a Slovania (1930). V knihe (Tisícročné) Slovensko (1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938, 1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z ktorých vytvorila súvislé rozprávanie.

V spolupráci s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu Údolí Turce (1934). Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote, poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický, ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia Československej republiky r. 1918.

Jej publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej a českej literatúry  (napr. B. Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do Slovenských pohľadov, Slovenského týždenníka, Živeny, postupne aj Slovenskej literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického atď.

V spolupráci s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala Slovenské ľudové balady (1956). Okrem toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského, napr. Slovenské rozprávky (1961), kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách. Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok, ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej Kráľ času (1965), pripravila české vydanie Hájnikovej ženy (1959).

Bola propagátorka česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987 zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu.

Dílo

Povstanie Rákocziho a Slovania (1930)

Údolí Turce (1934)

(Tisícročné) Slovensko (1947)

Slovenské ľudové balady (1956)

U Masarykovcov (1995)

Zdroje

ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. U Masarykovcov. Spomienky osobnej archivárky T- G. Masaryka. Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, 1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Tisícročné Slovensko. Turnov: Müller a spol. 1947. 220 s.

VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ, Anna. Údolí Turce. Dva dopisy. Praha: S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s.

HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: Martinský evanjelik. Roč. 3. č. 5, 1996. s. 20 – 23.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. Slovenské rozprávky. 1961. s. 233- 236.

– Lucia Valková –