Zobrazení zdroje stránky Jindřiška Hušková-Flajšhansová

(Jindra Hušková)

(12.2.1898 Praha - 7.9.1980 Bratislava, Veľký Biel)

'''Filologička, prekladateľka, divadelná kritička, profesorka rumunštiny'''

== Život a profese ==
Narodila sa vo februári 1898 v Prahe v
rodine významného českého profesora a filológa Václava Flajšhansa a Jidnrišky
Flajšhansovej, rod. Kakšovej, českej aktivistky, literátky a redaktorky ''Českých listů''. Štúdium absolvovala na
gymnáziu v r. 1908- 1916, následne pokračovala štúdiom v r. 1916-1919
a 1920-1921 na Karlovej univerzite v Prahe, kde študovala klasickú
a románsku filológiu. Absolvovala rok na univerzite v Bukurešti
(1919-1920), doktorát získala r.1921 na Karlovej univerzite v Prahe. Titul
docentky (1955) a  mimoriadnej profesorky
(1968) získala na Univerzite Komenského v Bratislave.

Svoje profesijné pôsobenie v Bratislave
začala r. 1921 ako pracovníčka Univerzitnej knižnice, kde pracovala do r. 1939.
V roku 1922 nastúpila na Univerzitu J. A. Komenského ako externá lektorka
rumunského jazyka a literatúry. Svojou činnosťou prakticky nadviazala na
tradície československo-rumunských vzťahov, ktoré sa budovali najvýraznejšie od
2. polovice 19. storočia. Okrem toho sa venovala aj organizačnej činnosti. R.
1929 stála pri založení bratislavskej pobočky československo-rumunského
inštitútu v Prahe. Organizovala výmenné pobyty hudobných interpretov,
prednáškové turné v Rumunsku aj ČSR. Jej aktívnu činnosť prerušila 2.
svetová vojna, počas ktorej nemohla publikovať. Do centra diania sa opäť
dostala až r. 1946. 

V r. 1939- 1950 viedla Ústrednú knižnicu
Slovenskej vysokej školy technickej, 1950 – 1952 knižnicu Filozofickej fakulty
SU. Od roku 1953 bola vymenovaná za riadnu lektorku rumunského jazyka
a literatúry na UK v Bratislave. Vo svojej činnosti sa venovala 3 hlavným
problémom: štúdiu rumunskej lingvistiky a drámy, prekladom rumunskej
beletrie a pedagogickej práci na univerzite, kde vybudovala rumunský
seminár a bohatú knižnicu. 

Hušková-Flajšhansová bola najmä predstaviteľka
rumunistiky, propagátorka slovenskej a českej kultúry v Rumunsku
a šíriteľka poznania o rumunskej tvorbe v ČSR. Vzájomným vzťahom
s Rumunskom sa začala venovať po 1. sv. vojne, udržiavala kontakty
s mnohými významnými osobnosťami medzivojnovej kultúry, čo dokladuje jej zachovaná
korešpondencia. Hušková-Flajšhansová sa stala stredobodom vzájomných kultúrnych
kontaktov obdobia. Jej činnosť v slovenskom prostredí sa úzko spájala
s českým kontextom, čím vyjadrovala nielen československo-rumunskú, ale aj
česko- slovenskú vzájomnosť. 

Vo svojich prácach sa zamerala na modernú
rumunskú literatúru a drámu, ako aj jej históriu a teóriu. Snažila sa
oboznámiť československých čitateľov s rumunskou tvorbou. V diele ''Rumunští prozaikové v rámci vývoje
jednotlivých literárních škol ''(1927), venovanej prof. Ovidovi Densusianovi,
podáva stručný vývoj rumunského písomníctva so zameraním na prózu. Vytvára
ucelenú predstavu o vplyvoch a formovaní literárnej tvorby ako aj
formovaní kultúry rumunského národa. Tematicky člení vývojové vlny od prvých
predstaviteľov, zakladateľov, cez mladý prúd „omladiny“, taktiež dôraz na
národné reálie až po obdobie pesimizmu a skepsy. V jednotlivých
etapách vyberá charakteristických autorov pre danú dobu, zároveň vzájomne
komparuje tvorbu období a usúvzťažňuje dobové diskurzy. Dielo obsahuje aj
ukážky z diel jednotlivých autorov. V štúdii ''Moderné rumunské drama ''(1934) informuje československú čitateľskú
verejnosť o rumunskej modernej dráme ako jednej zo zložiek divadelnej
kultúry v Európe. Sleduje vývoj od zmienky o prvej divadelnej hre
v r. 1782 v Brašove v Transylvánii v meste Sibiiu. Do
povedomia dostáva najvýraznejších dramatikov, ich diela a význam pre
ďalšie smerovanie. Reflektuje postavenie, poslanie divadla a vplyvy na
divadelnú kultúru. Napr. v dobe Alesandriho (1840-1880) divadlo má byť
“...školou, kde v radostním smích se naučíš vyhýbati nemocem
i jakýmkoli zlým návykům.“ (str. 15) Pestrý vývoj dokladuje výberom aj
autorov orientujúcich sa na kritické zobrazenie spoločnosti, taktiež vplyvmi
francúzskych dramatikov vo vojnovom, či pluralite smerovaní  v povojnovom období. 

Hušková-Flajšhansová venovala rumunskej
literatúre viaceré knižné práce. Ďalej v zameraní aj na teóriu literatúry
bola spoluautorka ''Dejín svetovej
literatúry'' (1963). Odborné štúdie z oblasti rumunskej lingvistiky
publikovala v českom aj slovenskom jazyku, najmä v periodikách ''Jazykovedný časopis'', ''Zborník Filozofickej fakulty UK- Philologica'',
tiež v rumunských odborných časopisoch, napr. v ''Datine''. Od r. 1915 prispievala do ''Ženských listov'', neskôr do ''Prúdov'',
do rumunských periodík ''Conteporanul'', ''Ateneu'', ''Secolul XX'' a i. sériou článkov o čs.- rumunskej
vzájomnosti. 

Bola manželka K. Hušeka, demokrata, šéfredaktora
''Slovenského denníka'', v ktorom sa
často uverejňovali príspevky o rumunskej kultúre. Jej manžel bol za svoju
činnosť redaktora ''Slovenského denníka ''chvíľu
väznený a r. 1948 bol prepustený z ''Týždenníka demokratickej ''strany. Hušková sa začala viac zaujímať
o preklady do slovenského jazyka.

Hušková-Flajšhansová sa venovala
prekladom rumunskej prózy (Som bosý od Z. Stanca, Cesta bez prahu od P.
Dimitria, Výber poviedok od M. Sadoveana a i.), literatúry pre deti
a mládež (Veľká bitka pri Malom jazere od O. Pancu-ląsiho), drámy (Burina
od A. Barangu, Stratený list od I. L. Caragialeho, Posledná senzácia od M.
Sebastiana, Kdesi ďaleko od M. Stefanesca a i.). 

V r.
1922-1937 pôsobila ako divadelná kritička 
a referentka ''Slovenského
denníka'' v Bratislave, kde uverejňovala články a kritiky
o činnosti činohry SND. V oblasti slovenského knihovníctva prispela k zriadeniu
jeho štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pod vplyvom Hany
Gregorovej účinkovala ako spoluorganizátorka ženského hnutia na Slovensku.
Pôsobila ako  zodpovedná redaktorka
časopisu Zväzu slovenských žien ''Nová
cesta'' v r. 1945-1946. Aktívne sa venovala spolkovej činnosti: členka výboru
bratislavského klubu Ženskej národnej rady, tajomníčka Čs. –rumunského spolku,
predsedníčka Združenia vysokoškolsky vzdelaných žien, t. 1946 -1950
podpredsedníčka Zväzu slov. knihovníkov, od r. 1923 členka Živeny, v r.
1946-1948 členka predsedníctva Ústredného výboru Zväzu slovenských žien. Za
svoju celoživotnú činnosť dostala niekoľko vyznamenaní: r. 1968 ocenená zlatou
medailou UK, 1973 zlatou medailou Ústredného výboru Zväzu slov. žien. Zomrela
r. 1980 v Bratislave. 

== Dílo ==
''Lukkulova třešeň a jiné rumunské novely ''(1926)

''Rumunští
prozaikové v rámci vývoje jednotlivých literárních škol'' (1927)

''Moderní
rumunské básnictví'' (1929)

''Moderné
rumunské drama ''(1934)

''Slováci
v Rumunsku'' (1935)

== Zdroje ==
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK,
2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

DATCU, Iordan, VAJDOVÁ, Libuša. ''Jindra Hušková-Flajšhansová şi corespondenţii săi romăni. ''Bucuresti:
Editura Minerva, 1991. 250 s. ISBN 973-21-0206-3. 

HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ, Jindra. ''Rumunští prozaikové
v rámci vývoje jednotlivých literárních škol. ''Praha: Česka grafická únie, 1927. 186 s. 

HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ, Jindra. ''Moderné rumunské drama. ''Praha: Orbis, 1934. 79 s. 

HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ,
Jindra. ''Lukkulova třešeň a jiné rumunské
novely. ''Praha: Jos. R. Vilímek, 1926. 235 s. 

HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ,
Jindra. Slovensko-rumunské priateľské styky v minulosti. IN: ''Slováci a Rumuni. ''Bratislava:
Nakl.“Rohlnickej osvety“, Zemedelské Muzeum, 1935, č. 1. s. 18-51. 

GOGA, Octavian.'' Mistr Manole. ''Bratislava, 1935. s. 93.
prel., pozn. nap. J. Hušková- Flajšhansová.

– Lucia Valková –