Zobrazení zdroje stránky Anna Horáková-Gašparíková

(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)

'''Historička, archivárka, prekladateľka'''

== Život a profese ==
Narodila
sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara,
spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského.
Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života
v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej
škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie
vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na
učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na
gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na
Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs.
filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem
nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po
štúdiu pracovala v otcovom podniku.

Od
mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala
ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako
tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923-
1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929-
1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G.
Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach. 

Miesto
osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice,
ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom
spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a
pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho
pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či
štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej
spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr
pod názvom ''U Masarykovcov,''
dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala
publikovanie takýchto materiálov skôr.

Roku
1936 sa vydala za  Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu,
univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský
jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r.
1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri
výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila
ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole
grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela 
sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis
pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom ''U Masarykovcov ''(1995)''.'' Vo svojich denníkových zápiskoch
odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné,
politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj
vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby. 

Od
štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou
historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor.
a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala
a vydala pod názvom ''Povstanie
Rákocziho a Slovania (1930)''. V knihe (''Tisícročné)'' ''Slovensko''
(1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje
úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938,
1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím
Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez
striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po
dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z
ktorých vytvorila súvislé rozprávanie. 

V spolupráci
s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu ''Údolí Turce (1934). ''Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde
vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote,
poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako
odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady
k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených
administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický,
ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci
pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali
a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia
Československej republiky r. 1918. 

Jej
publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým
zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických
štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej
a českej literatúry  (napr. B.
Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský
atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do ''Slovenských pohľadov, Slovenského
týždenníka, Živeny, ''postupne aj ''Slovenskej
literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického
''atď.

V spolupráci
s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala ''Slovenské ľudové balady ''(1956). Okrem
toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla
Dobšinského, napr. ''Slovenské rozprávky ''(1961),
kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách.
Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok,
ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej ''Kráľ času'' (1965), pripravila české
vydanie ''Hájnikovej ženy'' (1959). 

Bola propagátorka
česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM
v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987
zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu. 

== Dílo ==
''Povstanie Rákocziho
a Slovania ''(1930)

''Údolí Turce ''(1934)

(''Tisícročné)'' ''Slovensko'' (1947)

''Slovenské ľudové balady ''(1956)

''U Masarykovcov ''(1995)

== Zdroje ==
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.
''Lexikón slovenských žien. ''Martin:
Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,
Anna. ''U Masarykovcov. Spomienky
osobnej archivárky T- G. Masaryka. ''Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS,
1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,
Anna. ''Tisícročné Slovensko''. Turnov:
Müller a spol. 1947. 220 s. 

VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ,
Anna. ''Údolí Turce. Dva dopisy. ''Praha:
S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s. 

HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: ''Martinský evanjelik''. Roč. 3. č. 5, 1996.
s. 20 – 23. 

GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. ''Slovenské rozprávky. ''1961. s. 233- 236.