Flora Kleischnitzová

(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha)

Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka

Život a dílo

Narodila sa Brumove v rodine poštového majstra. Študovala na vyššej reálnej škole v Uherskom Brode (1908- 1913), následne 1913 – 1918 germánsku a slovanskú filozofiu  na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe, kde získala doktorát r. 1919 prácou u J. Vlčka- Čeští blouznivci 18. a 19. věku v českém moderním románu. Od 1919 pôsobila ako historička v Oddelení rukopisov vo Verejnej (neskôr Národnej a univerzitnej) knižnici. Získala pre ňu veľké množstvo rukopisov a prvotlačí, zriadila odbornú príručnú knižnicu pre ich štúdium. Vedecky usporiadala knižnicu Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine. Od roku 1931 sa začala zaujímať o dokumentáciu česko-švédskych vzťahov v literárnej, knihovníckej a kultúrnej oblasti.

Podieľala sa na Knihopisu českých a slovenských tisků  od najstarších dôb do konca 18. storočia, spoluredigovala literárnu časť Masarykova slovníku naučného. Do povedomia sa dostávala aj ako autorka scenárov niekoľkých výstav v Prahe – 1926 iluminované rukopisy; 1931 slovenská kniha, s P. Bujnákem, kde vystupovala ako usporiadateľka výstavy a zodpovedala za retrospektívnu časť. V nej zhrnula vývoj slovenskej knihy s dôležitými medzníkmi, ktoré formovali slovenské doprevratové kultúrne prostredie.  Taktiež r. 1936 sa tvorila scenár výstavy švédsko-československé kultúrne styky a 1937 Česká kultúra v knihe, ktorá sa konala v Stockholme.

Titul docentky získala r. 1929 na Karlovej univerzite v Prahe habilitačnou prácou: Andrej Sládkovič a jeho doba. Od 1930 prednášala novšie dejiny českej a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. V 1937-39 aj o československo-švédskych kultúrnych stykoch a vzťahoch, ktoré historicky sledovala pri svojej práci v knižnici a ďalej rozvíjala a propagovala svojou činnosťou. Bola ocenená ako  nositeľka švédskeho štátneho záslužného rádu Gustáva Vasu.

Svoj literárnohistorický záujem rozdeľovala medzi českú a slovenskú literatúru. Vo svojich štúdiách slovenskej literatúry sa zameriavala na tvorbu a filozofiu predstaviteľov štúrovskej generácie, najmä S. B. Hroboňa. V Slovenských pohľadoch vydala jeho korešpondenciu s B. Rajskou. V diele Z našej romantiky prostredníctvom publikovania korešpondencie načrtáva životné osudy Antónie Bohuslavy Reisové (Rajskej) a Samoslava B. Hroboňa. Prostredníctvom zachovaných listov ponúka účasť na ich vzájomnom vzťahu, ktorý je na počiatku priateľský a vrúcny ako dvoch zanietených národovcov, ktorí veria v spoločnú budúcnosť Čechov a Slovákov. Sympatie však prerastajú do vzájomnej hlbokej náklonnosti a okúzlenia. Korešpondencia je dopĺňaná dodatkami autorky, ktorá dovysvetľuje a približuje  udalostí, ktoré sa odohrávajú v tom období.

Po viacerých okolnostiach obetovali vzájomnú hlbokú náklonnosť za ideály národov a šírenie myšlienok osvieteného poznania. Tu Kleinschnitzová uvádza príčiny ich rozhodnutí, ktoré vychádzali aj z vtedajších napätých československých vzťahov. Autorka pre doplnenie obrazu v diele neopomenula niekoľko dokumentov, najmä ďalšej korešpondencie medzi Hroboňom a Stanekom, Amerlingom, denníkové zápisky Rajskej, Štúrov list Rajskej a ďalšie. Ich vzťah je považovaný za príklad československej vzájomnosti. Bol reflektovaný, interpretovaný a niektorými bádateľmi až mýtizovaný.

Niekoľko štúdií venovala ak A. Sládkovičovi, J. Záborskému, Ľ. Štúrovi a iným. Zaujímala sa aj o osudy romantickej generácie, bola editorkou korešpondencie J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, K. Braxatorisa, A. Sládkoviča, A. H. Škultétyho. Svoj záujem o Slovenské reálie vyjadrovala aj ďalšej literárnej činnosti, napr. Dvě jubilea (Matice slovenská, Josef Škultéty). Stručne a veľmi obsažne popisuje históriu vzniku Matice slovenskej, ohniska celého duševného života slovenského, a zároveň životné poslanie jej predsedu Jozefa Škultétyho, ktorý „...zbraněmi kultury hájiti právo Slovaků na život.“^[1] V závere vyzdvihuje aj poslanie a prácu Bohdany Škultétyovej, manželky, matky, prekladateľky a realizátorky časti kultúrneho programu svojho manžela.

Do českej literárnej histórie a knihovedy prispela okrem edície humanistického Vox saeculi, súpisom rukopisov, edíciami korešpondencie a pojednaní o bohemikách 16. storočia v švédskych knižniciach. Taktiež vytvorila niekoľko materiálových štúdií o spisovateľoch 19. storočia (L. Dobrovský, A. Jirásek, S. K. Macháček, J. Neruda, T. Nováková, K. Světlá). V česko-slovenských vzťahoch 19. storočia sa zameriavala na štúdium Karola Slavoje Amerlinga a vytvorila štúdiu o podiele ženy na národnom obrodení (1940). V kontexte jeho osobnosti predstavila portrét B. Rajskej v inom svetle, činorodej a národne uvedomelej ženy.

Množstvo literárnohistorických štúdií, biografických prác, recenzií slovenských a českých kníh publikovala najmä Listech filologických, Slovenských pohľadoch, Sborníku Matice slovenskej, Živene, Slovenskej knihovede, Lidových novinách, Eláne a mnohých ďalších. Štúdia o spisovnej slovenčine vyšla v zahraničných periodikách ako Slawische Rundschau, Slawische Schulblätter.

Ako členka pôsobila v Literárnom odbore Matice slovenskej, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. společnosti knihovědnej, Masarykovem lidovýchovném ústavu, Ústavu skandinávskeho a nizozemského v Praze a i. Po druhej sv. vojne bola miestopredsedkyňou Severskej spoločnosti.

[1] Dve jubilea, str. 12

Dílo

Z našej romantiky- ''listy Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej.  (1925)

Sládkovičova "Marína" v československém písemnictví (1925)

Andrej Sládkovič a jeho doba (1928)

Die slovakische Schriftsprache (1930)

Karel Slavoj Amerling a Slovensko (1930)

Samoslav B. Hroboň a Karel Slavoj Amerling (1930)

Seltene Bohemica des XVI. Jahrhunderts in schwedischen Bibliotheken (Vzácná bohemika 16. století ve švédských knihovnách) (1931)

Vox saeculi (1931)

Rukopisná díla latinských a řeckých autorů (1931)

Dies irae, dies illa (1932)

Dvě jubilea (Matice slovenská, Josef Škultéty) (1933)

Ex Bibliotheca Tychoniana Collegii Soc. Jesu Pragae ad S.K.Clementem (1933)

Vlasti, vědě a Tobě (1936)

Tjechoslovakiens andliga kulturliv genom tiderna (1937)

Rukopisy svatováclavské v národní a universitní knihovně v Praze (1939)

Zdroje

ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. Lexikón slovenských žien. Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.

FORST, Vladimír [vf]. Flora Kleinschnitzová. In: Vladimír Forst a kol. Lexikon české literatury. Osobnosti, díla, instituce. Díl 2. Praha: Academia, 1993. s. 703–704. ISBN 80-200-0468-8.

KALIVODOVÁ, Eva. Browningová nebo Klášterský? Krásnohorská nebo Byron? O rodu v životě literatúry. Praha: Karolinum, 2010. 250 s. ISBN 978-80-246-1887-6.

KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. Z našej romantiky. Listy Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. Martin: Tlač Matice slovenskej a kníhtlačiarenského účastn. spolku v Turčianskom sv. Martine, 1925. 83 s.

KLEINSCHNITZOVÁ, Flora, BUJNÁK, Pavel. Slovenská kniha. Výstava. Praha: Knihtiskárna František Rebec, 1931. 36 s.

KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. Dvě jubilea. Matice slovenská, Josef Škultéty. Praha: Pražská akciová tiskárna, 1933. 14 s.

KRAUS, Cyril: Doslov. In: KLEINSCHNITZOVÁ, Flora: Z našej romantiky. Výber z diela. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1958, s. 411.

MĚSTSKA KNIHOVNA V BRUMOVĚ-BYLNICI. Flora Kleinschnitzová. [online] [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <http://brumov-bylnice.knihovna.cz/osobnosti/flora-kleinschnitzova/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fbrumov-bylnice.knihovna.cz%2Fosobnosti%2Fflora-kleinschnitzova%2F>.

ZELENKOVÁ, Anna. Českoslo-slovenská habilitácia Flory Kleinschnitzovej v kontexte pražskej univerzitnej slovakistiky. IN: Brnenské texty k slovakistice. [online] 2011. č. 14. s. 171-181. [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134241/BrnenskeTextykSlovakistice_014-2011-1_20.pdf?sequence=1>.

- Lucia Valková –