http://albina.ff.cuni.cz/api.php?action=feedcontributions&user=Svatkaff&feedformat=atomŽeny ve vědě do roku 1945 - Příspěvky uživatele [cs]2024-03-29T09:16:52ZPříspěvky uživateleMediaWiki 1.33.0http://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Al%C5%BEb%C4%9Bta_G%C3%BCntherov%C3%A1-Mayerov%C3%A1&diff=607Alžběta Güntherová-Mayerová2017-08-29T08:04:37Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(13. 10. 1905 - 12. 11. 1973), slovenská kunsthistorička, památkářka<br />
<br />
http://www.osobnosti.sk/osobnost/alzbeta-guentherova-mayerova-[http://www.osobnosti.sk/osobnost/alzbeta-guentherova-mayerova-1716 1716]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Al%C5%BEb%C4%9Bta_G%C3%BCntherov%C3%A1-Mayerov%C3%A1&diff=606Alžběta Güntherová-Mayerová2017-08-29T08:03:58Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „(13. 10. 1905 - 12. 11. 1973), slovenská kunsthistorička, památkářka“</p>
<hr />
<div>(13. 10. 1905 - 12. 11. 1973), slovenská kunsthistorička, památkářka</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=605Hlavní strana2017-08-29T08:03:08Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Lise Adler]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Paula Böttinger (roz. Löw)]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Hanne Fischer-Katz]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Hedwig Foschmannn]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Alžběta Güntherová-Mayerová]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Rose Heitler]]<br />
* [[Emma Maria Herzig]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Jelena Holečková-Heidenreichová]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Grete Kantor]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Gertrud Kornfeld]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Hegwig Langecker]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Emma Meisel]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Marie Michálková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Marie Mittlebach]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Nini Niethammer]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Helene Nothmann-Zuckerkandl]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Ludvíka Petříková]]<br />
* [[Hilde Pick]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Hilda Schulhof]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Kathe Spiegel]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Jarmila Veselá]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Paula Wahle]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Charlote Weil]]<br />
* [[Risa Worliczek-Wachsmann]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Jelena_Hole%C4%8Dkov%C3%A1-Heidenreichov%C3%A1&diff=604Jelena Holečková-Heidenreichová2017-08-29T08:01:11Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „historička umění, dcera Josefa Holečka“</p>
<hr />
<div>historička umění, dcera Josefa Holečka</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Jarmila_Vesel%C3%A1&diff=603Jarmila Veselá2017-08-29T08:00:40Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „právnička a kriminalistka http://iforum.cuni.cz/IFORUM-14852.html“</p>
<hr />
<div>právnička a kriminalistka<br />
<br />
http://iforum.cuni.cz/IFORUM-14852.html</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=602Hlavní strana2017-08-29T07:59:46Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Lise Adler]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Paula Böttinger (roz. Löw)]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Hanne Fischer-Katz]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Hedwig Foschmannn]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Alžběta Mayerová Guntherová]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Rose Heitler]]<br />
* [[Emma Maria Herzig]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Jelena Holečková-Heidenreichová]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Grete Kantor]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Gertrud Kornfeld]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Hegwig Langecker]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Emma Meisel]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Marie Michálková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Marie Mittlebach]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Nini Niethammer]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Helene Nothmann-Zuckerkandl]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Ludvíka Petříková]]<br />
* [[Hilde Pick]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Hilda Schulhof]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Kathe Spiegel]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Jarmila Veselá]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Paula Wahle]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Charlote Weil]]<br />
* [[Risa Worliczek-Wachsmann]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Risa_Worliczek-Wachsmann&diff=601Risa Worliczek-Wachsmann2017-04-30T08:21:12Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Korepsondentka Berliner Tagblat a Neuen Fr. Presse.'''“</p>
<hr />
<div>'''Korepsondentka Berliner Tagblat a Neuen Fr. Presse.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Nini_Niethammer&diff=600Nini Niethammer2017-04-30T08:20:52Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Docentka na německé Technice.'''“</p>
<hr />
<div>'''Docentka na německé Technice.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Marie_Mittlebach&diff=599Marie Mittlebach2017-04-30T08:20:32Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Patoložka na Německé univerzitě v Praze.'''“</p>
<hr />
<div>'''Patoložka na Německé univerzitě v Praze.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hegwig_Langecker&diff=598Hegwig Langecker2017-04-30T08:20:06Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Docentka na Německé univerzitě v Praze.'''“</p>
<hr />
<div>'''Docentka na Německé univerzitě v Praze.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hanne_Fischer-Katz&diff=597Hanne Fischer-Katz2017-04-30T08:19:41Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Dramaturgyně Nového německého divadla v Praze.'''“</p>
<hr />
<div>'''Dramaturgyně Nového německého divadla v Praze.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hilda_Schulhof&diff=596Hilda Schulhof2017-04-30T08:19:11Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Chemička a fyzička, se zaměřením na experimentální fyziku.'''“</p>
<hr />
<div>'''Chemička a fyzička, se zaměřením na experimentální fyziku.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Helene_Nothmann-Zuckerkandl&diff=595Helene Nothmann-Zuckerkandl2017-04-30T08:18:33Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Anglistka a germanistka.'''“</p>
<hr />
<div>'''Anglistka a germanistka.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Paula_Wahle&diff=594Paula Wahle2017-04-30T08:17:20Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Historička.'''“</p>
<hr />
<div>'''Historička.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Charlote_Weil&diff=593Charlote Weil2017-04-30T08:16:52Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Chemička a fyzička.'''“</p>
<hr />
<div>'''Chemička a fyzička.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hedwig_Foschmannn&diff=592Hedwig Foschmannn2017-04-30T08:15:34Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Literární historička.'''“</p>
<hr />
<div>'''Literární historička.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Gertrud_Kornfeld&diff=591Gertrud Kornfeld2017-04-30T08:15:13Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Docentka na Humboltově universitě v Berlině (v roce 1930).'''“</p>
<hr />
<div>'''Docentka na Humboltově universitě v Berlině (v roce 1930).'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hilde_Pick&diff=590Hilde Pick2017-04-30T08:14:30Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Právnička'''“</p>
<hr />
<div>'''Právnička'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Lise_Adler&diff=589Lise Adler2017-04-30T08:13:49Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>'''Doktorka, knihovnice univerzitní knihovny.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Lise_Adler&diff=588Lise Adler2017-04-30T08:13:30Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Dr., knihovnice univerzitní knihovny.'''“</p>
<hr />
<div>'''Dr., knihovnice univerzitní knihovny.'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Kathe_Spiegel&diff=587Kathe Spiegel2017-04-30T08:12:00Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Historička'''“</p>
<hr />
<div>'''Historička'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Ludv%C3%ADka_Pet%C5%99%C3%ADkov%C3%A1&diff=586Ludvíka Petříková2017-04-30T08:11:37Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Lingvistka'''“</p>
<hr />
<div>'''Lingvistka'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=585Hlavní strana2017-04-30T08:11:01Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Lise Adler]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Paula Böttinger (roz. Löw)]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Hanne Fischer-Katz]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Hedwig Foschmannn]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Rose Heitler]]<br />
* [[Emma Maria Herzig]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Grete Kantor]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Gertrud Kornfeld]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Hegwig Langecker]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Emma Meisel]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Marie Michálková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Marie Mittlebach]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Nini Niethammer]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Helene Nothmann-Zuckerkandl]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Ludvíka Petříková]]<br />
* [[Hilde Pick]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Hilda Schulhof]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Kathe Spiegel]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Paula Wahle]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Charlote Weil]]<br />
* [[Risa Worliczek-Wachsmann]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=584Hlavní strana2017-04-30T08:08:59Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Lise Adler]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Paula Böttinger (roz. Löw)]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Hanne Fischer-Katz]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Hedwig Foschmannn]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Rose Heitler]]<br />
* [[Emma Maria Herzig]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Grete Kantor]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Gertrud Kornfeld]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Hegwig Langecker]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Emma Meisel]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Marie Michálková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Marie Mittlebach]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Nini Niethammer]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Helene Nothmann]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Ludvíka Petříková]]<br />
* [[Hilde Pick]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Hilda Schulhof]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Kathe Spiegel]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Paula Wahle]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Charlote Weil]]<br />
* [[Risa Worliczek-Wachsmann]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Marie_Mich%C3%A1lkov%C3%A1&diff=583Marie Michálková2017-04-30T07:54:50Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „'''Literární teoretička'''“</p>
<hr />
<div>'''Literární teoretička'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=582Hlavní strana2017-04-30T07:53:51Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Marie Michálková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Alice_Masarykov%C3%A1&diff=523Alice Masaryková2016-08-16T09:43:09Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3. 5. 1879 Vídeň, Rakousko-Uhersko - 29. 11. 1966 Chicago, Spojené státy americké)<br />
<br />
'''osvětová a humanitární pracovnice'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Jako dcera dvou pozoruhodných osobností, Tomáše Garrigue<br />
Masaryka a Charlotty Garrigue Masarykové, vyrůstala jako nejstarší ze čtyř<br />
sourozenců (Herbert, Jan, Olga) v intelektuálním prostředí. Otec ve Vídni<br />
přednášel na univerzitě, a když se rodina přestěhovala do Prahy, stal se<br />
profesorem na nově otevřené české univerzitě. Od malička byla schopná mluvit<br />
několika jazyky – angličtina, němčina, čeština – a později přibrala jiné.<br />
Chodila do české školy a později nastoupila do dívčího gymnázia Minerva. Byla<br />
známá svým humorem a laskavostí a věnovala se několika sportům. Byla svědkem<br />
otcova boje proti alkoholismu a antisemitismu, za zrovnoprávnění žen. Sama se<br />
poté angažovala v soc. demokratické straně a ženském hnutí. Po matce zdědila<br />
hlubokou křesťankou víru. V roce 1898 začala studovat lékařskou fakultu. Studia<br />
však po roce zanechala, kvůli špatnému zraku, a protože postrádala společnost,<br />
duchovní rozměr a zároveň byla nespokojená, že nemůže pomáhat lidem. Dalším důvodem,<br />
proč se rozhodla studia zanechat, bylo manželství, které viděla jako poslání.<br />
Její postoj k sňatku se však postupně formoval. Ve svých pamětech se<br />
zmiňuje o jistém doktoru Fröhlichovi, který jí léčil problémy se zrakem. Podle<br />
všeho o něj Alice projevovala zájem, přestože ke sňatku nedošlo. Dalším jejím<br />
cílem se stalo studium. Nastoupila na Filozofickou fakultu v Praze, kde<br />
studovala historii a filozofii, a navštěvovala sociologické přednášky. Roku<br />
1903 ukončila studia v Praze, byla jednou z prvních žen, jež získala<br />
doktorát z historie. Ve studiích pokračovala dále v Berlíně a<br />
v Lipsku. <br />
<br />
V této<br />
době začala její politická angažovanost. Navštěvovala ale i dávala přednášky o<br />
feminismu a ženských otázkách. V Praze poznala Mary McDowellovou (1854 –<br />
1936), což byla zakladatelka<br />
a ředitelka „the University of Chicago Settlement House“ (univerzitního centra<br />
sociálních služeb, které bylo výsledkem zrození a vývoje sociální práce v<br />
Chicagu). Ta jí nabídla, aby šla studovat do Chicaga. Tam si uvědomila, že její<br />
životní poslání je sociální práce. V Chicagu se rovněž seznámila<br />
s početnou českou komunitou a své zkušenosti a postřehy shrnula<br />
v eseji ''The Bohemians in Chicago''.<br />
Přezdívalo se jí ''Miss Bohemia'' či ''Lady Nazdar''.<br />
<br />
Po<br />
návratu do vlasti se začala věnovat učitelské kariéře. První zkušenosti nabírala<br />
na dívčím gymnáziu v Českých Budějovicích v letech 1906-1910. Žákyně<br />
si ji velmi oblíbily a viděli ji jako inspiraci. Snažila se v nich<br />
probudit zájem pro krásu a brala je jako sobě rovné, čehož si vysoce cenily.<br />
Současně se dále věnovala protialkoholní práci a byla v kontaktu i se<br />
světovými odborníky. Stala se místopředsedkyní Abstinenční ligy a zasloužila se<br />
o založení Biblického kroužku, kde se vyučovalo o křesťanských hodnotách a jak<br />
je zapojit do běžného života. Poté se přesunula zpět do Prahy, kde začala učit<br />
na holešovickém dívčím lyceu; působila tam v letech 1910-14. V letech<br />
1911-12 se zasloužila o založení sociologického semináře na Filozofické<br />
fakultě. O sociologii byl v té době velký zájem, avšak iniciativa založit<br />
seminář nevycházela od státu, ale od samotných profesorů. Alice zavedla studium<br />
praktické sociologie a sociální práce, je tedy možné ji považovat za spoluzakladatelku<br />
odborného sociálního výzkumu a práce na českém území. <br />
<br />
Období první světové války představovalo začátek<br />
dlouhodobého evropského a později i celosvětového konfliktu, který s sebou<br />
nesl závažné následky. Alice vycítila, že tento konflikt bude mít na svědomí<br />
mnoho mrtvých. V té době žila s matkou, o kterou se starala, a zároveň<br />
dále vyučovala na lyceu a snažila se pomáhat, kde se dalo. Její otec Tomáš<br />
Garrigue Masaryk představoval jako velice kontroverzní politik pro současnou<br />
vládu hrozbu. Rozhodl se společně s dcerou Olgou odejít do exilu, odkud<br />
organizoval odboj. Jan Masaryk narukoval do armády a bratr Herbert náhle zemřel<br />
na tyfus a zanechal po sobě dvě děti, o které se Alice starala. V roce<br />
1915 byla Alice nečekaně zadržena a dva týdny držena ve vazbě. Byla obviněna<br />
z vlastizrady kvůli údajným otcovým tajným spisům. Zkušenost z pražského vězení<br />
popsala v anglicky psaných rukopisech. Poté byla přeložena do vídeňského<br />
vězení. Z tohoto období se dochovala korespondence mezi Alicí a její<br />
matkou ''Dopisy z vězení'' a ''Dopisy do vězení''. Pobyt byl pro Alici<br />
velmi intenzivní a mnohdy velmi nepříjemný, přesto duchovně přínosný zážitek.<br />
Na jejím propuštění se podílel jak její otec, tak její přítelkyně<br />
z Ameriky, které zorganizovaly kampaň. Hrozil jí trest smrti. Po<br />
propuštění se nemohla vrátit na lyceum a musela se starat o svoji matku, která<br />
se po dobu jejího věznění velmi trápila. Znovu se začala zajímat o sociální<br />
práci a v roce 1918 spoluzaložila školu na školení sociálních pracovníků. V tentýž<br />
rok se stala poslankyní Národního shromáždění. Byla založena Československá<br />
republika, jejímž presidentem se stal z exilu se vrátivší Tomáš Garrigue<br />
Masaryk. Alice Masaryková na svůj poslanecký mandát rezignovala<br />
v září 1919.<br />
<br />
V roce 1919 Alice Masaryková založila Československý<br />
červený kříž a stala se na 20 let jeho předsedkyní. Díky mezinárodní spolupráci<br />
se organizace rozrůstala a mohla začít pomáhat potřebným. Evropské území<br />
zpustošené válkou bylo zapotřebí postavit zpátky na nohy. Právě v tomto<br />
kontextu vznikla myšlenka sociální hygieny, kterou od té doby Alice zapáleně<br />
propagovala. I když byla touto organizací velmi zaneprázdněná, musela zároveň přijmout<br />
roli první dámy, jelikož ji její matka nebyla ze zdravotních důvodů vykonávat.<br />
Po Charlottině smrti se Alice stala otcovou pravou rukou.<br />
<br />
Roku 1937 Masaryk zemřel. Již druhým rokem za něj spravoval<br />
presidentský úřad Edvard Beneš. Nad Evropou se opět začínala stahovat mračna<br />
války. Když bylo Československo opuštěno svými dlouhodobými spojenci a dáno na<br />
pospas Adolfu Hitlerovi, rezignovala Alice na post předsedkyně Červeného kříže<br />
a v roce 1939 odjela za sestrou Olgou do Ženevy. Odtud společně<br />
cestovaly dále do USA, kde strávily v exilu celou válku. Po dobu pobytu ve<br />
Státech si Alice připomněla mladá léta a znovu navštívila Settlement House<br />
v Chicagu. Na univerzitě v Pittsburghu převzala čestný doktorát a<br />
absolvovala i jiná veřejná vystoupení a přednášky. Přesto v průběhu těchto<br />
let v exilu propadala depresím a pocitům méněcennosti. <br />
<br />
V roce 1945 se vrátila zpět do vlasti. Velice těžce<br />
nesla následky války, přesto však věřila, že dojde k usmíření velmocí.<br />
Její psychický stav se pomalu zlepšoval až do roku 1948, kdy se politické klima<br />
v zemi opět změnilo. Její bratr tehdy tragicky zahynul pádem z okna<br />
v Černínském paláci. Ač jí tato skutečnost velmi skličovala, pevně<br />
doufala, že šlo vskutku o zoufalý čin z jeho vlastní vůle. Přestávala se ale<br />
cítit bezpečně a z toho důvodu odjela roku 1949 za sestrou do Ženevy a o<br />
rok později opět do Spojených států. Tentokrát tam již zůstala.<br />
<br />
Ačkoli byla nucena v Americe přežívat z velmi<br />
skromného příjmu, cítila se bezpečněji a šťastněji. Ubytovala se v New<br />
Yorku a začala být činorodější. Sestra Olga se k ní připojila po smrti<br />
svého manžela. Staly se čestnými členkami Společnosti Charlotty G. Masarykové a<br />
zasloužily se o založení Masarykova publikačního fundu, jenž měl financovat<br />
vydávání Masarykových děl. Alice se snažila komunikovat s čím dál tím více<br />
odříznutými obyvateli Československa. Z New Yorku se posléze přesunula do<br />
Miami. V šedesátých letech se její zdravotní stav začal zhoršovat. Zemřela<br />
v roce 1966 po sérii infarktů v chicagské klinice. <br />
<br />
== Charakteristika díla ==<br />
<br />
Alice se<br />
ze začátku hlavně věnovala překladům knih. Překládala texty o Elisabeth<br />
Blackwellové, lékařce, která jako první otevřela lékařskou profesi také ženám a<br />
zároveň byla stoupenkyní amerického hnutí proti otroctví. První kniha byla na<br />
téma alkoholismus. Psala knihy o sociální práci, o Červeném kříži a o zážitcích<br />
z Chicaga a z vězení za První světové války. Ke konci života se věnovala<br />
psaní memoárů, které nevydala.<br />
<br />
== Dílo ==<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Dopisy<br />
do vězení''. [Praha]: Českoslov.<br />
Červený kříž, [1920]. 107 s. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Dva<br />
roky práce''. Praha: Čsl. červený kříž, [1922?]. 1 sv. Leták; 2. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Československý<br />
Červený kříž''. V Praze: Československý Červený kříž, 1935. 85 s. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Vzpomínám''--.<br />
1. vyd. Praha: Vladimír Žikeš, 1948.<br />
22 s., [1] l. obr. příl. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Dětství<br />
a mládí: vzpomínky a myšlenky''. Pittsburgh: Masaryk Publications Trust,<br />
1960. 128 s. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Hudba<br />
ve Spillville''. New<br />
York: [nákl. vl.], 1963. 19 s. Četba: Příl. Zpráv.<br />
SVU. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Červený<br />
kríž''.<br />
Bratislava: Slov. výbor Česko-slovenského Červeného kríža, 1992.<br />
76 s. ISBN 80-85690-00-4. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G., HÁJKOVÁ, Dagmar, ed. a<br />
SOUKUP, Jaroslav, ed. ''Milá mama - Dear Alice: korespondence Alice a<br />
Charlotty Masarykových 1915-1916''. V tomto souboru 1. vyd. Praha:<br />
Masarykův ústav AV ČR, 2001. 244 s. ISBN 80-86495-06-X. <br />
<br />
== Zdroje ==<br />
SKILLING, H. Gordon. ''Matka a dcera: Charlotta a Alice Masarykovy''.<br />
Překlad Miloslav Korbelík. Vyd.<br />
1. Praha: Gender Studies, 2001.<br />
157 s. ISBN 80-902367-9-0. <br />
<br />
LOVČÍ, Radovan. ''Alice<br />
Garrigue Masaryková: život ve stínu slavného otce''. Vyd. 1. Praha:<br />
Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta ve vydavatelství Togga, 2007.<br />
485 s. Opera Facultatis philosophicae Universitatis Carolinae Pragensis; vol.<br />
3. ISBN 978-80-7308-189-8. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Dopisy<br />
do vězení''. [Praha]: Českoslov.<br />
Červený kříž, [1920]. 107 s. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G''.<br />
Červený Kříž''.<br />
Bratislava: Slov. výbor Česko-slovenského Červeného kríža, 1992.<br />
76 s. ISBN 80-85690-00-4. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Československý<br />
Červený kříž''. V Praze: Československý Červený kříž, 1935. 85 s. <br />
<br />
MASARYKOVÁ, Alice G. ''Dětství<br />
a mládí: vzpomínky a myšlenky''. Vyd. 2. Praha: Ústav T.G. Masaryka, 1994.<br />
115 s., [15] s. obr. příl. ISBN<br />
80-901478-6-0. <br />
<br />
LOVČÍ, Radovan. PhDr. ''Alice<br />
Garrigue Masaryková a náboženství''. Plzeň: Obec unitářů v Plzni Náboženské<br />
společnosti českých unitářů, 2009. 28 s. ISBN 978-80-254-4346-0. </div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Alice_Masarykov%C3%A1&diff=522Alice Masaryková2016-08-16T09:41:17Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „(3. 5. 1879 Vídeň, Rakousko-Uhersko - 29. 11. 1966 Chicago, Spojené státy americké) '''osvětová a humanitární pracovnice'''“</p>
<hr />
<div>(3. 5. 1879 Vídeň, Rakousko-Uhersko - 29. 11. 1966 Chicago, Spojené státy americké)<br />
<br />
'''osvětová a humanitární pracovnice'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hana_Gregorov%C3%A1_(roz._Lilgov%C3%A1)&diff=521Hana Gregorová (roz. Lilgová)2016-08-02T16:21:03Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(30.1. 1885 Martin – 11.12. 1958 Praha)<br />
<br />
'''Spisovateľka, ochotnícka herečka, osvetová pracovníčka, publicistka, bojovníčka za emancipáciu, prvá feministka'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
''„Je svrchovaný čas, aby i na Slovensku<br />
zjavily sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť oproti<br />
mužom – pánom.“ ''(Ženy, 1912)<br />
<br />
Narodila sa roku 1885 v Turčianskom sv. Martine, v rodine<br />
starého farbiarského rodu Lilgovcov. V Martine navštevovala základnú školu pod<br />
vedením Jána Meličku, neskôr Andreja Sokolíka, bývalého profesora revúckeho<br />
gymnázia. Navštevovala maďarskú meštianku, ďalšie vzdelanie nadobudla ako<br />
samouk. Doma nenašla pochopenie pre vyššie vzdelanie na učiteľskom ústave.<br />
Stala sa aktívnou osvetovou pracovníčkou, ochotníckou herečkou. Ako členka<br />
Slovenského spevokolu v Martine (1903-1913) sa venovala ochotníckej<br />
divadelnej činnosti, stvárnila okolo 20 divadelných postáv, napr. postavu Hany<br />
v Urbánkovej hre Škriatok, Zuzky v Holého Márnotratnom synovi, Marty<br />
u Raupachovom Mlynárovi a jeho dieťati (všetky 1903), postavu Paulíny<br />
v hre Zuzkin pán kaprál od K. Costu, Sajdáčky v Mariši bratov<br />
Mrštíkovcov (obe 1904), Otílie v hre Manžel vo dvoch exemplároch od E.<br />
Peškovej (všetky 1905), Pepky v hre Lumpacivagabundus od N. Nestroya, Nyoly<br />
v Ráduzovi a Mahuliene od J. Zeyera (obe 1906), Matky<br />
v rovnomennej hre manžela Jozefa Gregora-Tajovského, ktorý ju režíroval<br />
(1908) a i. <br />
<br />
R. 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, napriek<br />
vekovému rozdielu, sociokultúrnemu pôvodu, rôznym záľubám a názorom bolo<br />
ich manželstvo založené na rešpekte a oddanosti. Túžba po rozšírení<br />
a možnosti vzdelania bola hlavným motívom Haninho súhlasu s vydajom,<br />
v čom ju manžel podporoval. Manželstvo však nebolo úplne ideálne. Spojenie<br />
dvoch silných individualít, introvertného Jozefa a spoločenskej Hany,<br />
spôsobovalo zložité situácie v ich spolužití. <br />
<br />
Po svadbe pôsobila s manželom v rumunskom Nadlaku, kde<br />
Tajovský pracoval v Ľudovej banke. Hana sa venovala osvetovej práci, hrala<br />
divadlo, pôsobila v spolku ''Kruh'',<br />
rozširovala ''Dennicu''. Manžela<br />
nasledovala aj do Prešova. Tam sa zameriavala na osvetovú a buditeľskú<br />
činnosť, rozširovala slovenskú tlač, zbierala výšivky pre martinské<br />
a pražské múzeum. Vo svojej domácnosti sa snažili vytvoriť<br />
literárno-kultúrne slovenské centrum, kde sa stretávali literáti, študenti,<br />
priatelia. Po ich návrate do Martina (1912) na čas odišla Hana do Prahy. Pracovné<br />
príležitosti a naliehanie manžela ju priviedlo späť do Martina, kde<br />
sa venovala prednáškovej činnosti. Prednáškou o ženách na pôde Živeny<br />
a knižnou prvotinou ''Ženy'' (1912)<br />
sa vydala na cestou emancipácie slovenských žien a feministických snáh.<br />
Jej ambície však ostro narážali na súdobé pomery aj samotné myslenie žien. Gregorovej<br />
zápal za zmenu pomerov, ktorú prezentovala vo svojom vystúpení, neprijali<br />
intelektuálne a národne aktívne kruhy veľmi pozitívne. Negatívny postoj<br />
k jej myšlienkam zaujali aj predstaviteľky Živeny, E. Maróthy-Šoltésova,<br />
či T. Vansová. Veľký odpor vzbudila najmä u S. Hurbana-Vajanského,<br />
vedúceho ideológa slovenskej strany, ktorý videl vo vyššom vzdelávaní žien<br />
ohrozenie. <br />
<br />
Gregorová vo svojom debute čitateľom priniesla príbehy o<br />
ženách, so zložitými osudmi. Nemali dovolené vzdelávať sa, žiť podľa vlastného<br />
slobodného rozhodnutia. V jednotlivých krátkych príbehoch nastolila myšlienky<br />
feminizmu, poukazuje na spoločenské konvencie, ktoré udržiavali predstavu<br />
nepotrebnosti vzdelania, čítania, rozvoja ženského ducha, ale aj zbytočnosť<br />
vzdelania pre prostí ľud. ''„...ženu učia<br />
len smutnému hrdinstvu utrpenia, ale nie činu.“ ''(Ženy, 1912 – „Žiarlivý“- s.<br />
27). Zobrazovala osudy žien v manželských zväzkoch, v úlohe matiek,<br />
bezdetných, túžiacich po zmysle života, naplnení snov. ''„... moja budúcnosť je priniesť na svet jeden, najviac dva biedne<br />
ľudské životy a potom dokonať smutnú úlohu manželky.“ ''(Ženy, 1912 –<br />
„Odpoveď priateľke“ – s.71)'' ''Vo<br />
svojich dielach upozornila na potrebu hlbšieho poslania žien a ich<br />
životného naplnenia, ktoré nekriticky referovala čitateľovi. <br />
<br />
V roku 1915 Tajovský narukoval do rakúsko-uhorskej<br />
armády, Hana zostala v Martine. O rok neskôr (1916) sa<br />
v Budapešti narodila ich dcéra Dagmar. V ťažkom vojnovom období sa<br />
pasovala so zdravotnými<br />
a existenčnými problémami. Prvé roky materstva boli náročné<br />
a osamelé. Po skončení vojny sa zamestnala v redakcii denníka ''Slovenský východ'' v Košiciach<br />
(1918-1919), neskôr prijala ponuku referentky pre Slovensko na Ministerstve<br />
školstva a národnej osvety v Prahe. Po návrate Tajovského sa spoločne<br />
usadili v Bratislave (1920). <br />
<br />
V 20. rokoch Hana spolu s manželom stáli pri<br />
založení ''Literárneho odboru Umeleckej<br />
besedy slovenskej'', v ktorej sa angažovala ako predsedníčka. Udržiavala<br />
priateľské kontakty s osobnosťami českého kultúrneho a umeleckého<br />
sveta, organizovala spoločenský život spisovateľov v ''Literárnom odbore Umeleckej besedy slovenskej'' a organizovala<br />
literárne salóny, na ktorých sa zúčastňovali významní českí, slovenskí<br />
a zahraniční hostia (Vlado Clementis, Laco Novomeský, Otokar Fischer<br />
atď.). Nimi vytvárala aj priaznivú atmosféru pre mladých umelcov, ktorých<br />
podporovala. Dom Gregorovcov sa stal v rokoch 1920-1940 kolískou činnosti<br />
príslušníkov mladej tzv. poprevratovej slovenskej generácie.<br />
<br />
Na jej ideovú a názorovú orientáciu vplývali ''Dennica'' a ''Hlas'', ktoré prinášali nielen vzory úspešných žien, ale vyjadrovali<br />
sa za názorovú a hmotnú samostatnosť žien. To sa odrazilo aj v témach<br />
jej diel, kde sa venovala najmä otázkam postavenia žien v rodine,<br />
spoločnosti. Zameriavala sa na ich<br />
závislosť od mužov v materiálnej, ale aj vzdelanostnej a spoločenskej<br />
rovine. Po prevrate reflektovala postavenie žien obohatené o kritické<br />
sociálne a psychologické sondy - ''Môj<br />
svet (1920), Pokorní ľudia (1924).'' Svojimi dielami reagovala aj na zložité<br />
životné otázky v 30. rokoch spájaných s hospodárskou<br />
a politickou situáciou – ''Vlny duše ''(1933),<br />
''Čas nezastavíš ''(1938). Dotkla sa aj<br />
pomerov okupácie Slovenska a Česka v zápiskoch o živote jej<br />
vnúčat ''Život (Radosť) bez tône<br />
a slzy vekov ''(1945). V románe ''Slovenská<br />
žena pri krbe a knihe ''(1929)'' ''opisovala<br />
účasť žien v národnom hnutí a osvetovej a verejnej činnosti,<br />
najmä v štúrovskom období. Porovnávala úlohy ženy a najmä vnímanie<br />
pasívnej oddanosti, ktorá sa stala v dobe boja za národne ciele<br />
spiatočníckou. Opisuje ženské vzory, ktoré si už v tom období dokázali<br />
získať uznanie mužov, ale aj mužov, ktorí ženské snahy podporovali. Pozornosť venovala<br />
aj deťom a ich rozvoju, písala literatúru pre deti. Aj v rozprávkovej<br />
tvorbe preferovala realitu bez falošnej sentimentality, vyzdvihovala humanitu<br />
a lásku. Taktiež bola známa ako „teta Hana“ vo vysielaní československého<br />
rozhlasu. <br />
<br />
Okrem literárnej tvorby bola činná publicistka. Ako<br />
redaktorka denníka ''Slovenský východ '' uverejnila niekoľko článkov<br />
o česko-slovenských vzťahoch. V rokoch 1923-1926 referovala<br />
o predstaveniach Slovenského národného divadla v ''Robotníckych novinách''. V ''Slovenských<br />
smeroch'' publikovala množstvo recenzií slovenských, francúzskych<br />
a ruských autorov (1935-1938). Čím poukazovala aj na svoju prekladateľskú<br />
činnosť z ruštiny, češtiny a iných. Okrem toho ďalšie svoje články,<br />
úvahy, úvodníky, polemiky publikovala v ''Slovenských zvestiach, Slovenskom Denníku, Živene ''a ďalších. Jej<br />
publicistická činnosť odrážala jej aktívne verejno-spoločenské zanietenie po<br />
príchode do Bratislavy. <br />
<br />
Okrem písania sa venovala pomoci v spolku ''Solidarita'' pre nezamestnaných,<br />
zúčastnila sa na zakladajúcej schôdzi kultúrneho spolku ''Stúdio'' v Košiciach združujúceho slovenskú a maďarskú<br />
mládež. Zúčastňovala sa na rôznych ženských a spisovateľských kongresoch,<br />
parížskom kongrese Ligy pre ľudské práva atď.<br />
<br />
Hana Gregorová bola spoločensky vyťažená, ale snažila sa skĺbiť<br />
pracovné povinnosti s výchovou dcéry. Spoločne navštívili mnoho miest na<br />
Slovensku aj v zahraničí, čím sa snažila Hana rozširovať obzor poznania<br />
a vzdelávania svojej dcéry. Viedla ju k umeniu, jazykom. Po smrti<br />
manžela (20.5.1940) sa presťahovala za dcérou do Prahy a venovala sa literárnej<br />
tvorbe. Spolupracovala s ilegálnou protinacistickou skupinou a po<br />
oslobodení sa zapojila do ženského a mierového hnutia. V ženskom<br />
hnutí vyvíjala úsilie o emancipáciu žien, zdôrazňovala potrebu ich<br />
vzdelávania. Po roku 1945 sa stala čestnou predsedníčkou ''Zväzu slovenských žien''. Neskôr členka ''Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne styky so Sovietskym zväzom,<br />
''aj vďaka náklonnosti<br />
k ruskej literatúre. V tomto období bola naďalej literárne činná,<br />
pracovala na svojich Memoároch a životopise Jozefa Gregora- Tajovského. Zomrela<br />
v Prahe 11. 12. 1958, pochovaná je spolu s manželom v Tajove. <br />
<br />
== Dílo ==<br />
''Ženy ''(1912)<br />
<br />
''Môj<br />
svet'' (1920)- zbierka noviel<br />
<br />
''Kytka''<br />
a ''O Zorke, čo každému svietila ''(<br />
1922)- rozprávky <br />
<br />
''Pokorní<br />
ľudia ''(1924)<br />
<br />
''Oddané<br />
srdiečka ''(1926)- rozprávka<br />
<br />
''Slovenská<br />
žena pri krbe a knihe (''1929)<br />
<br />
''Zo<br />
srdca ''(1930)<br />
<br />
''Vlny<br />
duše ''(1933)- román<br />
<br />
''Rozprávočky<br />
z rádia ''(1931)- rozprávky<br />
<br />
''Pavko<br />
v Prahe ''(1933)- rozprávka<br />
<br />
''Svet je<br />
tak krásny ''(1935) – cestopisné črty<br />
<br />
''Čas<br />
nezastavíš ''(1938)- román<br />
<br />
''Ženy-<br />
matky za svetový mier ''(1946)<br />
<br />
''Ženy ''(1946)<br />
2. prepracované vydanie <br />
<br />
''Cudzím<br />
dvorom ''(1949)<br />
<br />
''Trpké<br />
údely ''(1958) – výber próz<br />
<br />
''Spomienky<br />
''(1979)- posmrtne<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK,<br />
2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
GREGOROVÁ, Dagmar. ''Ani<br />
čas nemení. Dôverne listy Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského. ''Bratislava:<br />
Smena, 1972. 179 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ, Hana. ''Slovenka<br />
pri krbe a knihe''. Praha: Mazáčová slovenská knižnica, 1929. 251 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ, Hana. ''Ženy''.<br />
Liptovský sv. Mikuláš: F. Klimeš, 1912. 156 s. <br />
<br />
ŠOURKOVÁ, Anna. Hana Gregorová. IN: ''Knižnica. ''Martin: Slovenská národná knižnica, 2008. roč. 9, č.<br />
11-12. s. 90-93. ISSN: 1335-7026. <br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Listy. Príbeh manželstva Jozefa Gregora Tajovského a Hany<br />
Gregorovej. ''Bratislava: Archa, 1996. ISBN 80-7115-124-6. 370 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Gregorovský dům. ''Praha: nakladatelství X-Egam, s.r.o., 1995. s.<br />
213. ISBN 80-86395-97-5.<br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Dopisy z manželství. ''Praha: Sdružení MAC, spol. s r.o., 2001.<br />
ISBN 80-86015-78-5. 95 s. <br />
<br />
''Hana<br />
Gregorová nielen pri knihe. ''Banská<br />
Bystrica: Štátna vedecká knižnica- Literárne a hudobné múzeum<br />
v Banskej Bystrici, 2009. ISBN 978-80-89388-06-6. 41 s. <br />
<br />
LAJČIAK, Ján. ''Slovensko<br />
a kultúra. ''SME: Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 20.6.2016]<br />
Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/295/Lajciak_Slovensko-a-kultura/3>.<br />
<br />
MARÓTHY- ŠOLTÉSOVÁ, Elena. O „ženách“ Hany Gregorovej. IN: ''O autoroch a knihách. ''SME:<br />
Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 3.7.2016] Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1514/Marothy-Soltesova_O-autoroch-a-knihach/3>.<br />
<br />
ŠMATLÁK, Stanislav. ''Dejiny<br />
slovenskej literatúry II. (19. storočie a prvá polovica 20. storočia).''<br />
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2001. 559 s. ISBN 80-88878-68-3. <br />
<br />
VYDROVÁ, Hana. ''Hana<br />
Gregorová. Personálna biografia.'' Martin: Matica slovenská, 1974. 157 s.</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hana_Gregorov%C3%A1_(roz._Lilgov%C3%A1)&diff=520Hana Gregorová (roz. Lilgová)2016-08-02T16:19:30Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „(30.1. 1885 Martin – 11.12. 1958 Praha) '''Spisovateľka, ochotnícka herečka, osvetová pracovníčka, publicistka, bojovníčka za emancipáciu, prv…“</p>
<hr />
<div>(30.1. 1885 Martin – 11.12. 1958 Praha)<br />
<br />
'''Spisovateľka, ochotnícka herečka, osvetová pracovníčka, publicistka, bojovníčka za emancipáciu, prvá feministka'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=519Hlavní strana2016-08-02T16:18:13Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgová)]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Flora_Kleischnitzov%C3%A1&diff=518Flora Kleischnitzová2016-07-29T10:00:55Z<p>Svatkaff: /* Dílo */</p>
<hr />
<div>(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha) <br />
<br />
'''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka'''<br />
<br />
== Život a dílo ==<br />
Narodila sa Brumove v rodine poštového majstra. Študovala<br />
na vyššej reálnej škole v Uherskom Brode (1908- 1913), následne 1913 –<br />
1918 germánsku a slovanskú filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe,<br />
kde získala doktorát r. 1919 prácou u J. Vlčka- ''Čeští blouznivci 18. a 19. věku v českém moderním románu.''<br />
Od 1919 pôsobila ako historička v Oddelení rukopisov vo Verejnej (neskôr<br />
Národnej a univerzitnej) knižnici. Získala pre ňu veľké množstvo rukopisov<br />
a prvotlačí, zriadila odbornú príručnú knižnicu pre ich štúdium. Vedecky<br />
usporiadala knižnicu Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine. Od roku<br />
1931 sa začala zaujímať o dokumentáciu česko-švédskych vzťahov<br />
v literárnej, knihovníckej a kultúrnej oblasti. <br />
<br />
Podieľala sa na ''Knihopisu<br />
českých a slovenských tisků'' od<br />
najstarších dôb do konca 18. storočia, spoluredigovala literárnu časť ''Masarykova slovníku naučného''. Do<br />
povedomia sa dostávala aj ako autorka scenárov niekoľkých výstav v Prahe –<br />
1926 iluminované rukopisy; 1931 slovenská kniha, s P. Bujnákem, kde<br />
vystupovala ako usporiadateľka výstavy a zodpovedala za retrospektívnu<br />
časť. V nej zhrnula vývoj slovenskej knihy s dôležitými medzníkmi,<br />
ktoré formovali slovenské doprevratové kultúrne prostredie. Taktiež r. 1936 sa tvorila scenár výstavy švédsko-československé<br />
kultúrne styky a 1937 Česká kultúra v knihe, ktorá sa konala<br />
v Stockholme.<br />
<br />
Titul docentky získala r. 1929 na Karlovej univerzite<br />
v Prahe habilitačnou prácou: ''Andrej<br />
Sládkovič a jeho doba''. Od 1930 prednášala novšie dejiny českej<br />
a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. V 1937-39<br />
aj o československo-švédskych kultúrnych stykoch a vzťahoch, ktoré historicky<br />
sledovala pri svojej práci v knižnici a ďalej rozvíjala a propagovala<br />
svojou činnosťou. Bola ocenená ako nositeľka švédskeho štátneho záslužného rádu<br />
Gustáva Vasu. <br />
<br />
Svoj literárnohistorický záujem rozdeľovala medzi českú<br />
a slovenskú literatúru. Vo svojich štúdiách slovenskej literatúry sa<br />
zameriavala na tvorbu a filozofiu predstaviteľov štúrovskej generácie,<br />
najmä S. B. Hroboňa. V Slovenských pohľadoch vydala jeho korešpondenciu<br />
s B. Rajskou. V diele ''Z našej<br />
romantiky ''prostredníctvom publikovania korešpondencie načrtáva životné<br />
osudy Antónie Bohuslavy Reisové (Rajskej) a Samoslava B. Hroboňa.<br />
Prostredníctvom zachovaných listov ponúka účasť na ich vzájomnom vzťahu, ktorý<br />
je na počiatku priateľský a vrúcny ako dvoch zanietených národovcov, ktorí<br />
veria v spoločnú budúcnosť Čechov a Slovákov. Sympatie však<br />
prerastajú do vzájomnej hlbokej náklonnosti a okúzlenia. Korešpondencia je<br />
dopĺňaná dodatkami autorky, ktorá dovysvetľuje a približuje udalostí, ktoré sa odohrávajú v tom<br />
období. <br />
<br />
Po viacerých okolnostiach obetovali vzájomnú hlbokú<br />
náklonnosť za ideály národov a šírenie myšlienok osvieteného poznania. Tu<br />
Kleinschnitzová uvádza príčiny ich rozhodnutí, ktoré vychádzali aj z vtedajších<br />
napätých československých vzťahov. Autorka pre doplnenie obrazu v diele<br />
neopomenula niekoľko dokumentov, najmä ďalšej korešpondencie medzi Hroboňom<br />
a Stanekom, Amerlingom, denníkové zápisky Rajskej, Štúrov list Rajskej<br />
a ďalšie. Ich vzťah je považovaný za príklad československej vzájomnosti.<br />
Bol reflektovaný, interpretovaný a niektorými bádateľmi až mýtizovaný.<br />
<br />
Niekoľko štúdií venovala ak A. Sládkovičovi, J. Záborskému,<br />
Ľ. Štúrovi a iným. Zaujímala sa aj o osudy romantickej generácie,<br />
bola editorkou korešpondencie J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, K. Braxatorisa, A.<br />
Sládkoviča, A. H. Škultétyho. Svoj záujem o Slovenské reálie vyjadrovala<br />
aj ďalšej literárnej činnosti, napr. <strong>''Dvě jubilea ''</strong>''(Matice<br />
slovenská, Josef Škultéty)'''''. '''Stručne<br />
a veľmi obsažne popisuje históriu vzniku Matice slovenskej, ohniska celého<br />
duševného života slovenského, a zároveň životné poslanie jej predsedu<br />
Jozefa Škultétyho, ktorý ''„...zbraněmi<br />
kultury hájiti právo Slovaků na život.“<sup>'''<sup>[1]</sup>'''</sup>'' V závere<br />
vyzdvihuje aj poslanie a prácu Bohdany Škultétyovej, manželky, matky,<br />
prekladateľky a realizátorky časti kultúrneho programu svojho manžela. <br />
<br />
Do českej literárnej histórie a knihovedy<br />
prispela okrem edície humanistického ''Vox<br />
saeculi'', súpisom rukopisov, edíciami korešpondencie a pojednaní<br />
o bohemikách 16. storočia v švédskych knižniciach. Taktiež vytvorila<br />
niekoľko materiálových štúdií o spisovateľoch 19. storočia (L. Dobrovský,<br />
A. Jirásek, S. K. Macháček, J. Neruda, T. Nováková, K. Světlá). V česko-slovenských<br />
vzťahoch 19. storočia sa zameriavala na štúdium Karola Slavoje Amerlinga<br />
a vytvorila štúdiu o podiele ženy na národnom obrodení (1940).<br />
V kontexte jeho osobnosti predstavila portrét B. Rajskej v inom<br />
svetle, činorodej a národne uvedomelej ženy. <br />
<br />
Množstvo literárnohistorických štúdií, biografických prác,<br />
recenzií slovenských a českých kníh publikovala najmä ''Listech filologických, Slovenských pohľadoch, Sborníku Matice<br />
slovenskej, Živene, Slovenskej knihovede, Lidových novinách, Eláne''<br />
a mnohých ďalších. Štúdia o spisovnej slovenčine vyšla v zahraničných<br />
periodikách ako ''Slawische Rundschau,<br />
Slawische Schulblätter''. <br />
<br />
Ako členka pôsobila v Literárnom odbore Matice slovenskej,<br />
Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. společnosti knihovědnej, Masarykovem<br />
lidovýchovném ústavu, Ústavu skandinávskeho a nizozemského v Praze<br />
a i. Po druhej sv. vojne bola miestopredsedkyňou Severskej spoločnosti. <br />
<br />
<br />
<br />
[1] Dve jubilea, str. 12<br />
<br />
== Dílo ==<br />
<br />
''Z našej romantiky-<strong> </strong>''''listy<br />
Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej''. <strong> </strong>(1925) <br />
<br />
''Sládkovičova<br />
"Marína" v československém písemnictví <strong>''</strong>(1925)<br />
<br />
''Andrej<br />
Sládkovič a jeho doba <strong>''</strong>(1928)<br />
<br />
''Die<br />
slovakische Schriftsprache <strong>''</strong>(1930)<br />
<br />
''Karel<br />
Slavoj Amerling a Slovensko <strong>''</strong>(1930)<br />
<br />
''Samoslav B.<br />
Hroboň a Karel Slavoj Amerling <strong>''</strong>(1930)<br />
<br />
''Seltene<br />
Bohemica des XVI. Jahrhunderts in schwedischen Bibliotheken <strong>''</strong>(Vzácná<br />
bohemika 16. století ve švédských knihovnách) (1931)''<br />
<br />
''Vox saeculi<br />
<strong>''</strong>(1931)<br />
<br />
''Rukopisná<br />
díla latinských a řeckých autorů <strong>''</strong>(1931)<br />
<br />
''Dies irae,<br />
dies illa <strong>''</strong>(1932)<br />
<br />
''Dvě<br />
jubilea <strong>''</strong>(Matice slovenská, Josef Škultéty)'' (1933) <br />
<br />
''Ex<br />
Bibliotheca Tychoniana Collegii Soc. Jesu Pragae ad S.K.Clementem <strong>''</strong>(1933)<br />
<br />
''Vlasti,<br />
vědě a Tobě <strong>''</strong>(1936)<br />
<br />
''Tjechoslovakiens<br />
andliga kulturliv genom tiderna <strong>''</strong>(1937)<br />
<br />
''Rukopisy<br />
svatováclavské v národní a universitní knihovně v Praze <strong>''</strong>(1939)<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.<br />
''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný<br />
biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
FORST, Vladimír<br />
<nowiki> </nowiki>[vf]. Flora Kleinschnitzová. In: Vladimír Forst a kol. ''Lexikon české literatury.<br />
Osobnosti, díla, instituce. Díl 2. Praha: Academia, 1993.'' ''s. 703–704.'' ISBN 80-200-0468-8. <br />
<br />
KALIVODOVÁ, Eva. ''Browningová nebo Klášterský? Krásnohorská<br />
nebo Byron? O rodu v životě literatúry.'' Praha: Karolinum, 2010.''<br />
250 s. ISBN 978-80-246-1887-6. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Z našej romantiky. Listy Samoslava B.<br />
Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. Martin: Tlač Matice slovenskej<br />
a kníhtlačiarenského účastn. spolku v Turčianskom sv. Martine, 1925.<br />
83 s. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora,<br />
BUJNÁK, Pavel. ''Slovenská kniha. Výstava''.<br />
Praha: Knihtiskárna František Rebec, 1931. 36 s. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Dvě jubilea.'' ''Matice slovenská, Josef Škultéty.'' Praha: Pražská akciová tiskárna,<br />
1933. 14 s. <br />
<br />
KRAUS, Cyril: Doslov.<br />
In: KLEINSCHNITZOVÁ, Flora: Z našej romantiky. Výber z diela. Bratislava,<br />
Slovenský spisovateľ 1958, s. 411. <br />
<br />
MĚSTSKA KNIHOVNA<br />
V BRUMOVĚ-BYLNICI. ''Flora<br />
''Kleinschnitzová''. [online] [citované 10.6.2016] Dostupné na internete:'' <http://brumov-bylnice.knihovna.cz/osobnosti/flora-kleinschnitzova/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fbrumov-bylnice.knihovna.cz%2Fosobnosti%2Fflora-kleinschnitzova%2F>.<br />
<br />
ZELENKOVÁ, Anna.<br />
Českoslo-slovenská habilitácia Flory Kleinschnitzovej v kontexte pražskej<br />
univerzitnej slovakistiky. IN: ''Brnenské<br />
texty k slovakistice. ''[online] 2011. č. 14. s. 171-181. [citované<br />
10.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134241/BrnenskeTextykSlovakistice_014-2011-1_20.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
- Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Flora_Kleischnitzov%C3%A1&diff=517Flora Kleischnitzová2016-07-29T09:57:08Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha) <br />
<br />
'''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka'''<br />
<br />
== Život a dílo ==<br />
Narodila sa Brumove v rodine poštového majstra. Študovala<br />
na vyššej reálnej škole v Uherskom Brode (1908- 1913), následne 1913 –<br />
1918 germánsku a slovanskú filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe,<br />
kde získala doktorát r. 1919 prácou u J. Vlčka- ''Čeští blouznivci 18. a 19. věku v českém moderním románu.''<br />
Od 1919 pôsobila ako historička v Oddelení rukopisov vo Verejnej (neskôr<br />
Národnej a univerzitnej) knižnici. Získala pre ňu veľké množstvo rukopisov<br />
a prvotlačí, zriadila odbornú príručnú knižnicu pre ich štúdium. Vedecky<br />
usporiadala knižnicu Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine. Od roku<br />
1931 sa začala zaujímať o dokumentáciu česko-švédskych vzťahov<br />
v literárnej, knihovníckej a kultúrnej oblasti. <br />
<br />
Podieľala sa na ''Knihopisu<br />
českých a slovenských tisků'' od<br />
najstarších dôb do konca 18. storočia, spoluredigovala literárnu časť ''Masarykova slovníku naučného''. Do<br />
povedomia sa dostávala aj ako autorka scenárov niekoľkých výstav v Prahe –<br />
1926 iluminované rukopisy; 1931 slovenská kniha, s P. Bujnákem, kde<br />
vystupovala ako usporiadateľka výstavy a zodpovedala za retrospektívnu<br />
časť. V nej zhrnula vývoj slovenskej knihy s dôležitými medzníkmi,<br />
ktoré formovali slovenské doprevratové kultúrne prostredie. Taktiež r. 1936 sa tvorila scenár výstavy švédsko-československé<br />
kultúrne styky a 1937 Česká kultúra v knihe, ktorá sa konala<br />
v Stockholme.<br />
<br />
Titul docentky získala r. 1929 na Karlovej univerzite<br />
v Prahe habilitačnou prácou: ''Andrej<br />
Sládkovič a jeho doba''. Od 1930 prednášala novšie dejiny českej<br />
a slovenskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. V 1937-39<br />
aj o československo-švédskych kultúrnych stykoch a vzťahoch, ktoré historicky<br />
sledovala pri svojej práci v knižnici a ďalej rozvíjala a propagovala<br />
svojou činnosťou. Bola ocenená ako nositeľka švédskeho štátneho záslužného rádu<br />
Gustáva Vasu. <br />
<br />
Svoj literárnohistorický záujem rozdeľovala medzi českú<br />
a slovenskú literatúru. Vo svojich štúdiách slovenskej literatúry sa<br />
zameriavala na tvorbu a filozofiu predstaviteľov štúrovskej generácie,<br />
najmä S. B. Hroboňa. V Slovenských pohľadoch vydala jeho korešpondenciu<br />
s B. Rajskou. V diele ''Z našej<br />
romantiky ''prostredníctvom publikovania korešpondencie načrtáva životné<br />
osudy Antónie Bohuslavy Reisové (Rajskej) a Samoslava B. Hroboňa.<br />
Prostredníctvom zachovaných listov ponúka účasť na ich vzájomnom vzťahu, ktorý<br />
je na počiatku priateľský a vrúcny ako dvoch zanietených národovcov, ktorí<br />
veria v spoločnú budúcnosť Čechov a Slovákov. Sympatie však<br />
prerastajú do vzájomnej hlbokej náklonnosti a okúzlenia. Korešpondencia je<br />
dopĺňaná dodatkami autorky, ktorá dovysvetľuje a približuje udalostí, ktoré sa odohrávajú v tom<br />
období. <br />
<br />
Po viacerých okolnostiach obetovali vzájomnú hlbokú<br />
náklonnosť za ideály národov a šírenie myšlienok osvieteného poznania. Tu<br />
Kleinschnitzová uvádza príčiny ich rozhodnutí, ktoré vychádzali aj z vtedajších<br />
napätých československých vzťahov. Autorka pre doplnenie obrazu v diele<br />
neopomenula niekoľko dokumentov, najmä ďalšej korešpondencie medzi Hroboňom<br />
a Stanekom, Amerlingom, denníkové zápisky Rajskej, Štúrov list Rajskej<br />
a ďalšie. Ich vzťah je považovaný za príklad československej vzájomnosti.<br />
Bol reflektovaný, interpretovaný a niektorými bádateľmi až mýtizovaný.<br />
<br />
Niekoľko štúdií venovala ak A. Sládkovičovi, J. Záborskému,<br />
Ľ. Štúrovi a iným. Zaujímala sa aj o osudy romantickej generácie,<br />
bola editorkou korešpondencie J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, K. Braxatorisa, A.<br />
Sládkoviča, A. H. Škultétyho. Svoj záujem o Slovenské reálie vyjadrovala<br />
aj ďalšej literárnej činnosti, napr. <strong>''Dvě jubilea ''</strong>''(Matice<br />
slovenská, Josef Škultéty)'''''. '''Stručne<br />
a veľmi obsažne popisuje históriu vzniku Matice slovenskej, ohniska celého<br />
duševného života slovenského, a zároveň životné poslanie jej predsedu<br />
Jozefa Škultétyho, ktorý ''„...zbraněmi<br />
kultury hájiti právo Slovaků na život.“<sup>'''<sup>[1]</sup>'''</sup>'' V závere<br />
vyzdvihuje aj poslanie a prácu Bohdany Škultétyovej, manželky, matky,<br />
prekladateľky a realizátorky časti kultúrneho programu svojho manžela. <br />
<br />
Do českej literárnej histórie a knihovedy<br />
prispela okrem edície humanistického ''Vox<br />
saeculi'', súpisom rukopisov, edíciami korešpondencie a pojednaní<br />
o bohemikách 16. storočia v švédskych knižniciach. Taktiež vytvorila<br />
niekoľko materiálových štúdií o spisovateľoch 19. storočia (L. Dobrovský,<br />
A. Jirásek, S. K. Macháček, J. Neruda, T. Nováková, K. Světlá). V česko-slovenských<br />
vzťahoch 19. storočia sa zameriavala na štúdium Karola Slavoje Amerlinga<br />
a vytvorila štúdiu o podiele ženy na národnom obrodení (1940).<br />
V kontexte jeho osobnosti predstavila portrét B. Rajskej v inom<br />
svetle, činorodej a národne uvedomelej ženy. <br />
<br />
Množstvo literárnohistorických štúdií, biografických prác,<br />
recenzií slovenských a českých kníh publikovala najmä ''Listech filologických, Slovenských pohľadoch, Sborníku Matice<br />
slovenskej, Živene, Slovenskej knihovede, Lidových novinách, Eláne''<br />
a mnohých ďalších. Štúdia o spisovnej slovenčine vyšla v zahraničných<br />
periodikách ako ''Slawische Rundschau,<br />
Slawische Schulblätter''. <br />
<br />
Ako členka pôsobila v Literárnom odbore Matice slovenskej,<br />
Učenej spoločnosti Šafárikovej, Čs. společnosti knihovědnej, Masarykovem<br />
lidovýchovném ústavu, Ústavu skandinávskeho a nizozemského v Praze<br />
a i. Po druhej sv. vojne bola miestopredsedkyňou Severskej spoločnosti. <br />
<br />
<br />
<br />
[1] Dve jubilea, str. 12<br />
<br />
== Dílo ==<br />
<br />
<strong>''Z našej romantiky- ''</strong>''listy<br />
Samoslava B. Hroboňa a Bohuslavy Rajskej''. <strong> </strong><em>(1925) </em><br />
<br />
<strong>''Sládkovičova<br />
"Marína" v československém písemnictví ''</strong><em>(1925)</em><br />
<br />
<strong>''Andrej<br />
Sládkovič a jeho doba ''</strong><em>(1928)</em><br />
<br />
<strong>''Die<br />
slovakische Schriftsprache ''</strong><em>(1930)</em><br />
<br />
<strong>''Karel<br />
Slavoj Amerling a Slovensko ''</strong><em>(1930)</em><br />
<br />
<strong>''Samoslav B.<br />
Hroboň a Karel Slavoj Amerling ''</strong><em>(1930)</em><br />
<br />
<strong>''Seltene<br />
Bohemica des XVI. Jahrhunderts in schwedischen Bibliotheken ''</strong>''(Vzácná<br />
bohemika 16. století ve švédských knihovnách)''' '''<em>(1931)</em>''<br />
<br />
<strong>''Vox saeculi<br />
''</strong><em>(1931)</em><br />
<br />
<strong>''Rukopisná<br />
díla latinských a řeckých autorů ''</strong><em>(1931)</em><br />
<br />
<strong>''Dies irae,<br />
dies illa ''</strong><em>(1932)</em><br />
<br />
<strong>''Dvě<br />
jubilea ''</strong>''(Matice slovenská, Josef Škultéty)'' <em>(1933) </em><br />
<br />
<strong>''Ex<br />
Bibliotheca Tychoniana Collegii Soc. Jesu Pragae ad S.K.Clementem ''</strong><em>(1933)</em><br />
<br />
<strong>''Vlasti,<br />
vědě a Tobě ''</strong><em>(1936)</em><br />
<br />
<strong>''Tjechoslovakiens<br />
andliga kulturliv genom tiderna ''</strong><em>(1937)</em><br />
<br />
<strong>''Rukopisy<br />
svatováclavské v národní a universitní knihovně v Praze ''</strong><em>(1939)</em><br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.<br />
''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný<br />
biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
FORST, Vladimír<br />
a kol. ''Lexikon české literatury.<br />
Osobnosti, díla, instituce. Díl 2. ''Praha: Academia, 1993. 592 s. ISBN<br />
80-200-0468-8. <br />
<br />
KALIVODOVÁ, Eva. ''Browningová nebo Klášterský? Krásnohorská<br />
nebo Byron? O rodu v životě literatúry. ''Praha: Karolinum, 2010.<br />
250 s. ISBN 978-80-246-1887-6. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Z našej romantiky. Listy Samoslava B.<br />
Hroboňa a Bohuslavy Rajskej. '' Martin: Tlač Matice slovenskej<br />
a kníhtlačiarenského účastn. spolku v Turčianskom sv. Martine, 1925.<br />
83 s. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora,<br />
BUJNÁK, Pavel. ''Slovenská kniha. Výstava''.<br />
Praha: Knihtiskárna František Rebec, 1931. 36 s. <br />
<br />
KLEINSCHNITZOVÁ, Flora. ''Dvě jubilea.'' ''Matice slovenská, Josef Škultéty.'' Praha: Pražská akciová tiskárna,<br />
1933. 14 s. <br />
<br />
KRAUS, Cyril: Doslov.<br />
In: KLEINSCHNITZOVÁ, Flora: Z našej romantiky. Výber z diela. Bratislava,<br />
Slovenský spisovateľ 1958, s. 411. <br />
<br />
MĚSTSKA KNIHOVNA<br />
V BRUMOVĚ-BYLNICI. ''Flora<br />
Kleinschnitzová. ''[online] [citované 10.6.2016] Dostupné na internete: <http://brumov-bylnice.knihovna.cz/osobnosti/flora-kleinschnitzova/?utm_source=copy&utm_medium=paste&utm_campaign=copypaste&utm_content=http%3A%2F%2Fbrumov-bylnice.knihovna.cz%2Fosobnosti%2Fflora-kleinschnitzova%2F>.<br />
<br />
ZELENKOVÁ, Anna.<br />
Českoslo-slovenská habilitácia Flory Kleinschnitzovej v kontexte pražskej<br />
univerzitnej slovakistiky. IN: ''Brnenské<br />
texty k slovakistice. ''[online] 2011. č. 14. s. 171-181. [citované<br />
10.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/134241/BrnenskeTextykSlovakistice_014-2011-1_20.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
- Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Flora_Kleischnitzov%C3%A1&diff=516Flora Kleischnitzová2016-07-29T09:55:12Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha) '''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka'''“</p>
<hr />
<div>(16.3. 1891 Brumov u Uherského Brodu - 16.9. 1946 Praha) <br />
<br />
'''Literárna historička, knihovníčka, vysokoškolská učiteľka, spisovateľka'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Lujza_Nedobr%C3%A1-%C5%BD%C3%A1kov%C3%A1&diff=515Lujza Nedobrá-Žáková2016-07-29T09:54:25Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(6.3.1901 Praha, Nusle – ?)<br />
<br />
'''Herečka, spisovateľka, prekladateľka'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Svoju hereckú kariéru začínala na východnom Slovensku na<br />
prelome 20.-30. rokov 20. stor. v súkromnej spoločnosti, neskôr vo<br />
Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach. Po roku 1935 sa stala členkou<br />
hereckého súboru v Tylovom divadle<br />
v Prahe. <br />
<br />
Venovala sa <br />
literárnej aj publicistickej činnosti. Publikovala v periodikách<br />
a časopisoch ''Elán, Slovenský východ,<br />
Svobodné slovo, Vesna, Živena'' a i. Vo svojich článkoch sa zameriavala<br />
na otázky a problematiku feminizmu. V r. 1930- 1931 pôsobila ako redaktorka<br />
''Vesny''. R. 1930 literárne debutovala románom<br />
z juhoslovanského prostredia ''Zlatá<br />
zmija''. Na pozadí príbehu lekárnika Avakuma Hadžieva zobrazuje dve lásky<br />
jeho života, prvej manželky Milice z Belehradu a Slovenky Ljubice,<br />
ktoré sú úplne protikladné. Ústrednou líniou je predostrenie útrap žien<br />
v manželských zväzkoch, nesplnené sny, túžby. Poukazuje na národné<br />
odlišnosti, ale aj rôzne životné štýly, ktoré sa odrazili v ich vzájomných<br />
vzťahoch. <br />
<br />
Svoj román prepracovala aj na konverzačnú drámu, ktorú uviedli<br />
divadlá v Košiciach i v Prahe. Dramatizácia a premiéra<br />
v Prahe bola súdobou tlačou označená ako podpriemerná, nedramatická<br />
a jej účel bol skôr „kultúrne sblížovací“. Hra bola označená za konvenčnú<br />
drámu o manželskej nevere. <br />
<br />
Jej ďalšiu dramatickú tvorbu, hru ''Útek zo života (1932)'', čerpajúcu námet z prostredia<br />
slovenských kúpeľov, uviedlo SND v Bratislave. <br />
<br />
Venovala sa slovensko- českým prekladom a opačne. Preložila<br />
hry Čierny Peter od B. Foita (1931) a Kráľovnin náhrdelník'' '' J. Orta a J. Hradčanského (1932),<br />
v rukopise zostal preklad Vichřice života'' ''od E. Ruska a J. Štefančíka. <br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.<br />
''Lexikón slovenských žien. ''Martin:<br />
Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
NEDOBRÁ- ŽÁKOVÁ, Lujza. ''Zlatá zmija.'' Žilina: Slovenská krajina,<br />
1930. 73 s. <br />
<br />
NEDOBRÁ- ŽÁKOVÁ, Louisa.<br />
''Zlatá zmije (Filosofka Olga)''. Praha:<br />
Neubert, 1931. 47 s. <br />
<br />
UHLÁR,<br />
Rudolf. Dve slovenské premiéry v Prahe. IN: Elán: Mesačník pre Literatúru<br />
a umenie. 1930, roč. 1, č. 4, s. 9.<br />
[online] [citované 14.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=Elan/1.1930-1931/4/9.png>.<br />
<br />
– Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Jind%C5%99i%C5%A1ka_Hu%C5%A1kov%C3%A1-Flaj%C5%A1hansov%C3%A1&diff=514Jindřiška Hušková-Flajšhansová2016-07-29T09:54:05Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(Jindra Hušková)<br />
<br />
(12.2.1898 Praha - 7.9.1980 Bratislava, Veľký Biel)<br />
<br />
'''Filologička, prekladateľka, divadelná kritička, profesorka rumunštiny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Narodila sa vo februári 1898 v Prahe v<br />
rodine významného českého profesora a filológa Václava Flajšhansa a Jidnrišky<br />
Flajšhansovej, rod. Kakšovej, českej aktivistky, literátky a redaktorky ''Českých listů''. Štúdium absolvovala na<br />
gymnáziu v r. 1908- 1916, následne pokračovala štúdiom v r. 1916-1919<br />
a 1920-1921 na Karlovej univerzite v Prahe, kde študovala klasickú<br />
a románsku filológiu. Absolvovala rok na univerzite v Bukurešti<br />
(1919-1920), doktorát získala r.1921 na Karlovej univerzite v Prahe. Titul<br />
docentky (1955) a mimoriadnej profesorky<br />
(1968) získala na Univerzite Komenského v Bratislave.<br />
<br />
Svoje profesijné pôsobenie v Bratislave<br />
začala r. 1921 ako pracovníčka Univerzitnej knižnice, kde pracovala do r. 1939.<br />
V roku 1922 nastúpila na Univerzitu J. A. Komenského ako externá lektorka<br />
rumunského jazyka a literatúry. Svojou činnosťou prakticky nadviazala na<br />
tradície československo-rumunských vzťahov, ktoré sa budovali najvýraznejšie od<br />
2. polovice 19. storočia. Okrem toho sa venovala aj organizačnej činnosti. R.<br />
1929 stála pri založení bratislavskej pobočky československo-rumunského<br />
inštitútu v Prahe. Organizovala výmenné pobyty hudobných interpretov,<br />
prednáškové turné v Rumunsku aj ČSR. Jej aktívnu činnosť prerušila 2.<br />
svetová vojna, počas ktorej nemohla publikovať. Do centra diania sa opäť<br />
dostala až r. 1946. <br />
<br />
V r. 1939- 1950 viedla Ústrednú knižnicu<br />
Slovenskej vysokej školy technickej, 1950 – 1952 knižnicu Filozofickej fakulty<br />
SU. Od roku 1953 bola vymenovaná za riadnu lektorku rumunského jazyka<br />
a literatúry na UK v Bratislave. Vo svojej činnosti sa venovala 3 hlavným<br />
problémom: štúdiu rumunskej lingvistiky a drámy, prekladom rumunskej<br />
beletrie a pedagogickej práci na univerzite, kde vybudovala rumunský<br />
seminár a bohatú knižnicu. <br />
<br />
Hušková-Flajšhansová bola najmä predstaviteľka<br />
rumunistiky, propagátorka slovenskej a českej kultúry v Rumunsku<br />
a šíriteľka poznania o rumunskej tvorbe v ČSR. Vzájomným vzťahom<br />
s Rumunskom sa začala venovať po 1. sv. vojne, udržiavala kontakty<br />
s mnohými významnými osobnosťami medzivojnovej kultúry, čo dokladuje jej zachovaná<br />
korešpondencia. Hušková-Flajšhansová sa stala stredobodom vzájomných kultúrnych<br />
kontaktov obdobia. Jej činnosť v slovenskom prostredí sa úzko spájala<br />
s českým kontextom, čím vyjadrovala nielen československo-rumunskú, ale aj<br />
česko- slovenskú vzájomnosť. <br />
<br />
Vo svojich prácach sa zamerala na modernú<br />
rumunskú literatúru a drámu, ako aj jej históriu a teóriu. Snažila sa<br />
oboznámiť československých čitateľov s rumunskou tvorbou. V diele ''Rumunští prozaikové v rámci vývoje<br />
jednotlivých literárních škol ''(1927), venovanej prof. Ovidovi Densusianovi,<br />
podáva stručný vývoj rumunského písomníctva so zameraním na prózu. Vytvára<br />
ucelenú predstavu o vplyvoch a formovaní literárnej tvorby ako aj<br />
formovaní kultúry rumunského národa. Tematicky člení vývojové vlny od prvých<br />
predstaviteľov, zakladateľov, cez mladý prúd „omladiny“, taktiež dôraz na<br />
národné reálie až po obdobie pesimizmu a skepsy. V jednotlivých<br />
etapách vyberá charakteristických autorov pre danú dobu, zároveň vzájomne<br />
komparuje tvorbu období a usúvzťažňuje dobové diskurzy. Dielo obsahuje aj<br />
ukážky z diel jednotlivých autorov. V štúdii ''Moderné rumunské drama ''(1934) informuje československú čitateľskú<br />
verejnosť o rumunskej modernej dráme ako jednej zo zložiek divadelnej<br />
kultúry v Európe. Sleduje vývoj od zmienky o prvej divadelnej hre<br />
v r. 1782 v Brašove v Transylvánii v meste Sibiiu. Do<br />
povedomia dostáva najvýraznejších dramatikov, ich diela a význam pre<br />
ďalšie smerovanie. Reflektuje postavenie, poslanie divadla a vplyvy na<br />
divadelnú kultúru. Napr. v dobe Alesandriho (1840-1880) divadlo má byť<br />
“...školou, kde v radostním smích se naučíš vyhýbati nemocem<br />
i jakýmkoli zlým návykům.“ (str. 15) Pestrý vývoj dokladuje výberom aj<br />
autorov orientujúcich sa na kritické zobrazenie spoločnosti, taktiež vplyvmi<br />
francúzskych dramatikov vo vojnovom, či pluralite smerovaní v povojnovom období. <br />
<br />
Hušková-Flajšhansová venovala rumunskej<br />
literatúre viaceré knižné práce. Ďalej v zameraní aj na teóriu literatúry<br />
bola spoluautorka ''Dejín svetovej<br />
literatúry'' (1963). Odborné štúdie z oblasti rumunskej lingvistiky<br />
publikovala v českom aj slovenskom jazyku, najmä v periodikách ''Jazykovedný časopis'', ''Zborník Filozofickej fakulty UK- Philologica'',<br />
tiež v rumunských odborných časopisoch, napr. v ''Datine''. Od r. 1915 prispievala do ''Ženských listov'', neskôr do ''Prúdov'',<br />
do rumunských periodík ''Conteporanul'', ''Ateneu'', ''Secolul XX'' a i. sériou článkov o čs.- rumunskej<br />
vzájomnosti. <br />
<br />
Bola manželka K. Hušeka, demokrata, šéfredaktora<br />
''Slovenského denníka'', v ktorom sa<br />
často uverejňovali príspevky o rumunskej kultúre. Jej manžel bol za svoju<br />
činnosť redaktora ''Slovenského denníka ''chvíľu<br />
väznený a r. 1948 bol prepustený z ''Týždenníka demokratickej ''strany. Hušková sa začala viac zaujímať<br />
o preklady do slovenského jazyka.<br />
<br />
Hušková-Flajšhansová sa venovala<br />
prekladom rumunskej prózy (Som bosý od Z. Stanca, Cesta bez prahu od P.<br />
Dimitria, Výber poviedok od M. Sadoveana a i.), literatúry pre deti<br />
a mládež (Veľká bitka pri Malom jazere od O. Pancu-ląsiho), drámy (Burina<br />
od A. Barangu, Stratený list od I. L. Caragialeho, Posledná senzácia od M.<br />
Sebastiana, Kdesi ďaleko od M. Stefanesca a i.). <br />
<br />
V r.<br />
1922-1937 pôsobila ako divadelná kritička <br />
a referentka ''Slovenského<br />
denníka'' v Bratislave, kde uverejňovala články a kritiky<br />
o činnosti činohry SND. V oblasti slovenského knihovníctva prispela k zriadeniu<br />
jeho štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pod vplyvom Hany<br />
Gregorovej účinkovala ako spoluorganizátorka ženského hnutia na Slovensku.<br />
Pôsobila ako zodpovedná redaktorka<br />
časopisu Zväzu slovenských žien ''Nová<br />
cesta'' v r. 1945-1946. Aktívne sa venovala spolkovej činnosti: členka výboru<br />
bratislavského klubu Ženskej národnej rady, tajomníčka Čs. –rumunského spolku,<br />
predsedníčka Združenia vysokoškolsky vzdelaných žien, t. 1946 -1950<br />
podpredsedníčka Zväzu slov. knihovníkov, od r. 1923 členka Živeny, v r.<br />
1946-1948 členka predsedníctva Ústredného výboru Zväzu slovenských žien. Za<br />
svoju celoživotnú činnosť dostala niekoľko vyznamenaní: r. 1968 ocenená zlatou<br />
medailou UK, 1973 zlatou medailou Ústredného výboru Zväzu slov. žien. Zomrela<br />
r. 1980 v Bratislave. <br />
<br />
== Dílo ==<br />
''Lukkulova třešeň a jiné rumunské novely ''(1926)<br />
<br />
''Rumunští<br />
prozaikové v rámci vývoje jednotlivých literárních škol'' (1927)<br />
<br />
''Moderní<br />
rumunské básnictví'' (1929)<br />
<br />
''Moderné<br />
rumunské drama ''(1934)<br />
<br />
''Slováci<br />
v Rumunsku'' (1935)<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK,<br />
2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
DATCU, Iordan, VAJDOVÁ, Libuša. ''Jindra Hušková-Flajšhansová şi corespondenţii săi romăni. ''Bucuresti:<br />
Editura Minerva, 1991. 250 s. ISBN 973-21-0206-3. <br />
<br />
HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ, Jindra. ''Rumunští prozaikové<br />
v rámci vývoje jednotlivých literárních škol. ''Praha: Česka grafická únie, 1927. 186 s. <br />
<br />
HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ, Jindra. ''Moderné rumunské drama. ''Praha: Orbis, 1934. 79 s. <br />
<br />
HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ,<br />
Jindra. ''Lukkulova třešeň a jiné rumunské<br />
novely. ''Praha: Jos. R. Vilímek, 1926. 235 s. <br />
<br />
HUŠKOVÁ-FLAJŠHANSOVÁ,<br />
Jindra. Slovensko-rumunské priateľské styky v minulosti. IN: ''Slováci a Rumuni. ''Bratislava:<br />
Nakl.“Rohlnickej osvety“, Zemedelské Muzeum, 1935, č. 1. s. 18-51. <br />
<br />
GOGA, Octavian.'' Mistr Manole. ''Bratislava, 1935. s. 93.<br />
prel., pozn. nap. J. Hušková- Flajšhansová.<br />
<br />
– Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hana_(Anna)_Meli%C4%8Dkov%C3%A1&diff=513Hana (Anna) Meličková2016-07-29T09:53:46Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(27.1.1900 Martin – 7.1. 1978 Bratislava)<br />
<br />
'''Herečka, národná umelkyňa, pedagogička'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
''"Herec<br />
musí preniesť na javisko skutočný život, nesmi to byť však fotografia, ale<br />
život umelecky pretvorený a prežitý."''<br />
<br />
Narodila sa koncom januára 1900 v rodine martinského<br />
evanjelického učiteľa Jána Meličku a Oľgy<br />
Meličkovej (rod. Milcovej). Obaja boli národne činní, venovali sa rozvoju<br />
kultúry a pôsobili v Slovenskom spevokole, aj ako ochotnícky herci,<br />
čo dalo Hane veľmi priaznivé základy. Po absolvovaní ľudovej školy navštevovala<br />
štátnu meštiacku školu, pokračovala na vyššej obchodnej škole v Martine.<br />
Vyštudovala hru na klavír a herectvo na Konzervatóriu v Prahe<br />
(1919-1923), čím sa stala kvalifikovanou učiteľkou klavírnej hry<br />
a diplomovanou profesionálnou herečkou. Bola jednou zo zakladateľských<br />
osobností profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Hovorí sa o nej ako o<br />
prvej modernej tragédke v slovenských divadelných dejinách.<br />
<br />
Hana mala mnoho súrodencov, dospelosti sa dožili traja<br />
bratia Ján, Pavol a Vladimír a jej dve sestry Marta a Oľga. Všetci<br />
okrem Jána a Pavla pôsobili v Spevokole ako ochotnícki herci. Jej<br />
sestra Oľga sa vydala za Milana Thomku-Mitrovského, maliara a spisovateľa,<br />
obaja podporovali Haninu hereckú kariéru. Mitrovského kostým Salome podčiarkol<br />
jej herecký výkon debutu na doskách Slovenského národného divadla. <br />
<br />
Po návrate z Prahy splnila dohodu s E. Maróthy –Šoltésovou<br />
a pôsobila ako učiteľka v novozaloženej župnej hudobnej škole, kde<br />
zostala do r. 1926. Rozhodovala sa medzi hudbou a herectvom. Po jej veľmi<br />
úspešnom vystúpení na jednej z repríz Wildovej Salome, prijala ponuku SND<br />
a stala sa členkou činohry SND (1926-1939 a 1945-1977). Na krátko sa<br />
vrátila aj k učiteľstvu, r. 1946 učila hereckú tvorbu v Odbornom<br />
divadelnom kurze a v akademickom r. 1951-1952 bola externou<br />
učiteľkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. <br />
<br />
Hana Meličková sa r. 1932 vydala za univerzitného profesora,<br />
historika a činoherného kritika Daniela Rapanta. Porodila dve dcéry,<br />
prekladateľku Danielu, manželku divadelného kritika Emila Lehutu,<br />
a lekárku Helenu. V domácnosti bola predovšetkým matkou,<br />
v súkromí bola plachá, no na javisku sa nezastavila pred žiadnou<br />
krajnosťou, ktorú si vyžadovali. <br />
<br />
V začiatkoch jej hereckej kariéry sa na pozadí jej<br />
etablovania v súbore rozvinul boj medzi českou a slovenskou kritikou,<br />
jeden z impulzov, aby sa v divadle nevytvorilo slovenské pevné jadro.<br />
V 30. rokoch sa riaditeľom SND stal Antonín Drašar, ktorý vytvoril<br />
v činohre samostatné súbory, český avantgardný a slovenský vychádzajúci<br />
z realistickej tradície. Cieľom bolo zabrániť stratovosti divadla<br />
v čase hospodárskej krízy. Po rozdelení súboru (1932) mala Hana ponuku aj<br />
z českej strany, no stala sa protagonistkou slovenskej skupiny. Aj napriek<br />
zdaniu kontinuálneho pôsobenia v SND, nebolo to tak. Zmeny režimov<br />
neovplyvnili zásadne jej aktívnu hereckú činnosť, no podnietili zmeny vo<br />
vedúcich funkciách divadla. Tie ovplyvnili jej pôsobenie v divadle a na<br />
protest dvakrát odišla z hereckého súboru SND. Prvým prípadom bolo obdobie<br />
úsporných opatrení, kedy Meličkovej ponúkli polovičný plat ako sociálne<br />
zaistenej, nakoľko jej manžel bol univerzitný profesor. Jej druhý odchod<br />
súvisel s konfliktom s umeleckým riaditeľom SND Jánom Borodačom.<br />
Vplyv na jej herecké ponuky a role mali najmä režiséri a aj ich osobné<br />
preferencie. Polemicky bol vnímaný tretí odchod Meličkovej, vedením navrhnutá penzia<br />
v záujme o jej zdravie. <br />
<br />
Popri rolách v Bratislave hosťovala aj v Prešove,<br />
Košiciach a u ochotníkov v Martine. Počas nečinnosti v SND<br />
hrávala v nitrianskom Ľudovom divadle a spoluúčinkovala<br />
s Andrejom Bagarom na povestných zájazdoch po Slovensku. Svoj herecký<br />
talent preukázala v pestrom spektre ženskosti. Stvárňovala paletu postáv,<br />
či šlo o ženy dobrácke, chápavé, ale i bezcitné a kruté, zemité dedinské typy, taktiež<br />
dámy zo salónov, ženy zrobené, ubité i vzdorovité, ženy mierne, láskavé i<br />
jazyčnaté a hašterivé. <br />
<br />
Meličková počas svojho pôsobenia v SND vytvorila takmer<br />
180 väčších či menších postáv. Zakrátko sa vypracovala na tragédku vo svetovom<br />
klasickom dramatickom repertoári (W. Shakespeare, H. Ibsen, O. Wilde),<br />
v antických drámach, ruskej klasike a i. K jej profilovým<br />
postavám patrili Eva v Madáchovej ''Tragédii<br />
človeka'' (1926), Solveig v Ibsenovej hre ''Peer Gynt'', Eva v hre bratov Čapkovcov ''Adam Stvoriteľ'' (obe 1927), ''Elektra''<br />
v rovnomennej Sofoklovej hre, Katerina Ostrovského ''Búrke'', ''Anna Kareninova''<br />
v rovnomennej Borovej dramatizácii románu L. N. Tolstého (všetky 1928), ''Hedda Geblerová'' v rovnomennej hre<br />
H. Ibsena (1929), ''Anna Christie''<br />
v rovnomennej hre E. O´Neilla (1930), Lady Windemerová vo ''Vejári Lady Windermerovej'' O. Wilda<br />
(1933), Rašel v Gorkého ''Vasse<br />
Želenovovej'' (1937) a i. Stvárnila významné postavy<br />
v Shakespearových hrách: Hermiona v ''Zimnej rozprávke'' (1927), Olívia vo ''Večere trojkráľovom'' (1928, 1936), Adriana v ''Komédii omylov'' (1929), Portia v ''Kupcovi benátskom'', Ofélia v ''Hamletovi'' (obe 1931), Lady Mackbeth<br />
v ''Mackbethovi ''(1933) a i.<br />
<br />
Po návrate do SND sa ukázala najmä v domácej dramatickej<br />
tvorbe, blízke jej boli najmä postavy diel J. Gregora-Tajovského (Beta<br />
a Žofa v ''Statkoch-zmätkoch'',<br />
1928, 1936, 1950, 1955; Marta v ''Ženskom<br />
zákone'', 1952), I. Stodolu (Slivková v ''Čaji u pána senátora'', 1958), jeden z vrcholových výkonov<br />
podala v Borodáčovej inscenácii Hviezdoslavovej drámy ''Herodes a Herodias'' (1937). Neskôr svoje umenie obohacovala aj<br />
o komediálne prvky, vynikla najmä ako Panna Quickly v Shakespearových<br />
''Veselých paniach z Windsoru''<br />
(1954). <br />
<br />
V malej miere ju oslovovali do filmových projektov (5<br />
filmov), často vystupovala v rozhlase a televízii. Vo filme debutovala<br />
v snímke Ondreja Jariabka ''Kozie<br />
mlieko ''(1950), neskôr aj vo filmoch ''Statočný<br />
zlodej ''(1958), ''Jerguš Lapin ''(1960),<br />
''Polnočná omša ''(1962) a ďalších.<br />
Vo väčšej miere sa predstavila v televíznych inscenáciách, hrách, napr. ''Ženský zákon ''(1967), ''Kocúrkovo ''(1971), ''Adam Šangala ''(1972) atď. Hrala v 76 hrách, kde vytvorila 50<br />
postáv, ktorým vďaka svojmu hereckému umeniu vdýchla plnohodnotný život. <br />
<br />
Za svoj umelecký prínos bola ocenená viacerými<br />
vyznamenaniami, r. 1951 laureátka Štátnej ceny za postavu Matky v hre I.<br />
Popova ''Rodina'', r. 1955 získala<br />
ocenenie zaslúžilej a r. 1961 národnej umelkyne, ďalej nositeľka<br />
vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1960), ocenená televíznou cenou Zlatý<br />
krokodíl (1970). V roku 1977 odišla do dôchodku, o niekoľko mesiacov,<br />
v januári 1978 nečakane zomrela. Rozlúčka sa konala v Divadle P. O.<br />
Hviezdoslava a pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. <br />
<br />
R. 1970 nakrútil V. Štefko dokument o jej životnej<br />
ceste pod názvom ''Medailón<br />
k sedemdesiatinám Hany Meličkovej''. R. 1996 bola vydaná zborníková<br />
monografia ''Hana Meličková, ''ktorá<br />
okrem príspevkov známych osobností z hereckého a osobného života<br />
herečky, obsahuje aj osobné zápisky a pamäte herečky z rôznych období<br />
jej života, súpis jej divadelných postáv, televíznych, či filmových<br />
postáv. <br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
GÖTZOVÁ, Joža. ''Profily<br />
českých herců. Studie o soudobém českém divadle a herectví. ''Praha:<br />
S.V.U. Mánes, 1931. 164 s. <br />
<br />
MAŤAŠÍK, Andrej. ''Majstri<br />
scény''. Bratislava: Perfekt, a.s., 2003. 85 s. ISBN 80-8046-249-6.<br />
<br />
MIKOLA, Marián. Postavy, na ktoré sa nezabúda. Hana<br />
Meličková. IN: ''Film a divadlo. ''1978,<br />
roč. XXII., č. 22. s. 2. <br />
<br />
PODMAKOVÁ, Dagmar. ''Hana<br />
Meličková. ''Bratislava: Tália-press, 1996. 265 s. ISBN 80-85718-29-4.<br />
<br />
CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, Milena. ''Slávne osobnosti divadla. ''Praha: Brána, 2004. 287 s. ISBN<br />
80-7243-202-8. <br />
<br />
ČAVOJSKÝ, Ladislav. ''Prví<br />
a prvoradí herci SND.'' Bratislava: Tália-press, 1993. 229 s. ISBN<br />
80-85455-10-2. <br />
<br />
JAMNICKÝ, Ján. ''O veciach<br />
známych i neznámych''. Bratislava: Divadelný ústav, 2001. 285 s. ISBN<br />
80-88987-40-7. <br />
<br />
MISTRÍK, Miloš a kol. ''Slovenské divadlo v 20. storočí. ''Bratislava: Veda, 1999. 539<br />
s. ISBN 80-224-0577-9. <br />
<br />
SEVER, Peter. Naše paní Hana Meličková. IN: ''Film a divadlo. ''1978, roč. 22, č.<br />
3, s. 14. <br />
<br />
Hana Meličková. Herecká filmografia. [online] IN:<br />
Česko-Slovenská filmová databáze. Dostupné na internete: <http://www.csfd.cz/tvurce/13952-hana-melickova/>.<br />
<br />
– Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hana_Gregorov%C3%A1_(roz._Lilgkov%C3%A1)&diff=512Hana Gregorová (roz. Lilgková)2016-07-29T09:53:20Z<p>Svatkaff: /* Život a profese */</p>
<hr />
<div>(30.1. 1885 Martin – 11.12. 1958 Praha)<br />
<br />
'''Spisovateľka, ochotnícka herečka, osvetová pracovníčka, publicistka, bojovníčka za emancipáciu, prvá feministka'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
<br />
''„Je svrchovaný čas, aby i na Slovensku<br />
zjavily sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť oproti<br />
mužom – pánom.“ ''(Ženy, 1912)<br />
<br />
Narodila sa roku 1885 v Turčianskom sv. Martine, v rodine<br />
starého farbiarského rodu Lilgovcov. V Martine navštevovala základnú školu pod<br />
vedením Jána Meličku, neskôr Andreja Sokolíka, bývalého profesora revúckeho<br />
gymnázia. Navštevovala maďarskú meštianku, ďalšie vzdelanie nadobudla ako<br />
samouk. Doma nenašla pochopenie pre vyššie vzdelanie na učiteľskom ústave.<br />
Stala sa aktívnou osvetovou pracovníčkou, ochotníckou herečkou. Ako členka<br />
Slovenského spevokolu v Martine (1903-1913) sa venovala ochotníckej<br />
divadelnej činnosti, stvárnila okolo 20 divadelných postáv, napr. postavu Hany<br />
v Urbánkovej hre Škriatok, Zuzky v Holého Márnotratnom synovi, Marty<br />
u Raupachovom Mlynárovi a jeho dieťati (všetky 1903), postavu Paulíny<br />
v hre Zuzkin pán kaprál od K. Costu, Sajdáčky v Mariši bratov<br />
Mrštíkovcov (obe 1904), Otílie v hre Manžel vo dvoch exemplároch od E.<br />
Peškovej (všetky 1905), Pepky v hre Lumpacivagabundus od N. Nestroya, Nyoly<br />
v Ráduzovi a Mahuliene od J. Zeyera (obe 1906), Matky<br />
v rovnomennej hre manžela Jozefa Gregora-Tajovského, ktorý ju režíroval<br />
(1908) a i. <br />
<br />
R. 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, napriek<br />
vekovému rozdielu, sociokultúrnemu pôvodu, rôznym záľubám a názorom bolo<br />
ich manželstvo založené na rešpekte a oddanosti. Túžba po rozšírení<br />
a možnosti vzdelania bola hlavným motívom Haninho súhlasu s vydajom,<br />
v čom ju manžel podporoval. Manželstvo však nebolo úplne ideálne. Spojenie<br />
dvoch silných individualít, introvertného Jozefa a spoločenskej Hany,<br />
spôsobovalo zložité situácie v ich spolužití. <br />
<br />
Po svadbe pôsobila s manželom v rumunskom Nadlaku, kde<br />
Tajovský pracoval v Ľudovej banke. Hana sa venovala osvetovej práci, hrala<br />
divadlo, pôsobila v spolku ''Kruh'',<br />
rozširovala ''Dennicu''. Manžela<br />
nasledovala aj do Prešova. Tam sa zameriavala na osvetovú a buditeľskú<br />
činnosť, rozširovala slovenskú tlač, zbierala výšivky pre martinské<br />
a pražské múzeum. Vo svojej domácnosti sa snažili vytvoriť<br />
literárno-kultúrne slovenské centrum, kde sa stretávali literáti, študenti,<br />
priatelia. Po ich návrate do Martina (1912) na čas odišla Hana do Prahy. Pracovné<br />
príležitosti a naliehanie manžela ju priviedlo späť do Martina, kde<br />
sa venovala prednáškovej činnosti. Prednáškou o ženách na pôde Živeny<br />
a knižnou prvotinou ''Ženy'' (1912)<br />
sa vydala na cestou emancipácie slovenských žien a feministických snáh.<br />
Jej ambície však ostro narážali na súdobé pomery aj samotné myslenie žien. Gregorovej<br />
zápal za zmenu pomerov, ktorú prezentovala vo svojom vystúpení, neprijali<br />
intelektuálne a národne aktívne kruhy veľmi pozitívne. Negatívny postoj<br />
k jej myšlienkam zaujali aj predstaviteľky Živeny, E. Maróthy-Šoltésova,<br />
či T. Vansová. Veľký odpor vzbudila najmä u S. Hurbana-Vajanského,<br />
vedúceho ideológa slovenskej strany, ktorý videl vo vyššom vzdelávaní žien<br />
ohrozenie. <br />
<br />
Gregorová vo svojom debute čitateľom priniesla príbehy o<br />
ženách, so zložitými osudmi. Nemali dovolené vzdelávať sa, žiť podľa vlastného<br />
slobodného rozhodnutia. V jednotlivých krátkych príbehoch nastolila myšlienky<br />
feminizmu, poukazuje na spoločenské konvencie, ktoré udržiavali predstavu<br />
nepotrebnosti vzdelania, čítania, rozvoja ženského ducha, ale aj zbytočnosť<br />
vzdelania pre prostí ľud. ''„...ženu učia<br />
len smutnému hrdinstvu utrpenia, ale nie činu.“ ''(Ženy, 1912 – „Žiarlivý“- s.<br />
27). Zobrazovala osudy žien v manželských zväzkoch, v úlohe matiek,<br />
bezdetných, túžiacich po zmysle života, naplnení snov. ''„... moja budúcnosť je priniesť na svet jeden, najviac dva biedne<br />
ľudské životy a potom dokonať smutnú úlohu manželky.“ ''(Ženy, 1912 –<br />
„Odpoveď priateľke“ – s.71)'' ''Vo<br />
svojich dielach upozornila na potrebu hlbšieho poslania žien a ich<br />
životného naplnenia, ktoré nekriticky referovala čitateľovi. <br />
<br />
V roku 1915 Tajovský narukoval do rakúsko-uhorskej<br />
armády, Hana zostala v Martine. O rok neskôr (1916) sa<br />
v Budapešti narodila ich dcéra Dagmar. V ťažkom vojnovom období sa<br />
pasovala so zdravotnými<br />
a existenčnými problémami. Prvé roky materstva boli náročné<br />
a osamelé. Po skončení vojny sa zamestnala v redakcii denníka ''Slovenský východ'' v Košiciach<br />
(1918-1919), neskôr prijala ponuku referentky pre Slovensko na Ministerstve<br />
školstva a národnej osvety v Prahe. Po návrate Tajovského sa spoločne<br />
usadili v Bratislave (1920). <br />
<br />
V 20. rokoch Hana spolu s manželom stáli pri<br />
založení ''Literárneho odboru Umeleckej<br />
besedy slovenskej'', v ktorej sa angažovala ako predsedníčka. Udržiavala<br />
priateľské kontakty s osobnosťami českého kultúrneho a umeleckého<br />
sveta, organizovala spoločenský život spisovateľov v ''Literárnom odbore Umeleckej besedy slovenskej'' a organizovala<br />
literárne salóny, na ktorých sa zúčastňovali významní českí, slovenskí<br />
a zahraniční hostia (Vlado Clementis, Laco Novomeský, Otokar Fischer<br />
atď.). Nimi vytvárala aj priaznivú atmosféru pre mladých umelcov, ktorých<br />
podporovala. Dom Gregorovcov sa stal v rokoch 1920-1940 kolískou činnosti<br />
príslušníkov mladej tzv. poprevratovej slovenskej generácie.<br />
<br />
Na jej ideovú a názorovú orientáciu vplývali ''Dennica'' a ''Hlas'', ktoré prinášali nielen vzory úspešných žien, ale vyjadrovali<br />
sa za názorovú a hmotnú samostatnosť žien. To sa odrazilo aj v témach<br />
jej diel, kde sa venovala najmä otázkam postavenia žien v rodine,<br />
spoločnosti. Zameriavala sa na ich<br />
závislosť od mužov v materiálnej, ale aj vzdelanostnej a spoločenskej<br />
rovine. Po prevrate reflektovala postavenie žien obohatené o kritické<br />
sociálne a psychologické sondy - ''Môj<br />
svet (1920), Pokorní ľudia (1924).'' Svojimi dielami reagovala aj na zložité<br />
životné otázky v 30. rokoch spájaných s hospodárskou<br />
a politickou situáciou – ''Vlny duše ''(1933),<br />
''Čas nezastavíš ''(1938). Dotkla sa aj<br />
pomerov okupácie Slovenska a Česka v zápiskoch o živote jej<br />
vnúčat ''Život (Radosť) bez tône<br />
a slzy vekov ''(1945). V románe ''Slovenská<br />
žena pri krbe a knihe ''(1929)'' ''opisovala<br />
účasť žien v národnom hnutí a osvetovej a verejnej činnosti,<br />
najmä v štúrovskom období. Porovnávala úlohy ženy a najmä vnímanie<br />
pasívnej oddanosti, ktorá sa stala v dobe boja za národne ciele<br />
spiatočníckou. Opisuje ženské vzory, ktoré si už v tom období dokázali<br />
získať uznanie mužov, ale aj mužov, ktorí ženské snahy podporovali. Pozornosť venovala<br />
aj deťom a ich rozvoju, písala literatúru pre deti. Aj v rozprávkovej<br />
tvorbe preferovala realitu bez falošnej sentimentality, vyzdvihovala humanitu<br />
a lásku. Taktiež bola známa ako „teta Hana“ vo vysielaní československého<br />
rozhlasu. <br />
<br />
Okrem literárnej tvorby bola činná publicistka. Ako<br />
redaktorka denníka ''Slovenský východ '' uverejnila niekoľko článkov<br />
o česko-slovenských vzťahoch. V rokoch 1923-1926 referovala<br />
o predstaveniach Slovenského národného divadla v ''Robotníckych novinách''. V ''Slovenských<br />
smeroch'' publikovala množstvo recenzií slovenských, francúzskych<br />
a ruských autorov (1935-1938). Čím poukazovala aj na svoju prekladateľskú<br />
činnosť z ruštiny, češtiny a iných. Okrem toho ďalšie svoje články,<br />
úvahy, úvodníky, polemiky publikovala v ''Slovenských zvestiach, Slovenskom Denníku, Živene ''a ďalších. Jej<br />
publicistická činnosť odrážala jej aktívne verejno-spoločenské zanietenie po<br />
príchode do Bratislavy. <br />
<br />
Okrem písania sa venovala pomoci v spolku ''Solidarita'' pre nezamestnaných,<br />
zúčastnila sa na zakladajúcej schôdzi kultúrneho spolku ''Stúdio'' v Košiciach združujúceho slovenskú a maďarskú<br />
mládež. Zúčastňovala sa na rôznych ženských a spisovateľských kongresoch,<br />
parížskom kongrese Ligy pre ľudské práva atď.<br />
<br />
Hana Gregorová bola spoločensky vyťažená, ale snažila sa skĺbiť<br />
pracovné povinnosti s výchovou dcéry. Spoločne navštívili mnoho miest na<br />
Slovensku aj v zahraničí, čím sa snažila Hana rozširovať obzor poznania<br />
a vzdelávania svojej dcéry. Viedla ju k umeniu, jazykom. Po smrti<br />
manžela (20.5.1940) sa presťahovala za dcérou do Prahy a venovala sa literárnej<br />
tvorbe. Spolupracovala s ilegálnou protinacistickou skupinou a po<br />
oslobodení sa zapojila do ženského a mierového hnutia. V ženskom<br />
hnutí vyvíjala úsilie o emancipáciu žien, zdôrazňovala potrebu ich<br />
vzdelávania. Po roku 1945 sa stala čestnou predsedníčkou ''Zväzu slovenských žien''. Neskôr členka ''Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne styky so Sovietskym zväzom,<br />
''aj vďaka náklonnosti<br />
k ruskej literatúre. V tomto období bola naďalej literárne činná,<br />
pracovala na svojich Memoároch a životopise Jozefa Gregora- Tajovského. Zomrela<br />
v Prahe 11. 12. 1958, pochovaná je spolu s manželom v Tajove. <br />
<br />
== Dílo ==<br />
''Ženy ''(1912)<br />
<br />
''Môj<br />
svet'' (1920)- zbierka noviel<br />
<br />
''Kytka''<br />
a ''O Zorke, čo každému svietila ''(<br />
1922)- rozprávky <br />
<br />
''Pokorní<br />
ľudia ''(1924)<br />
<br />
''Oddané<br />
srdiečka ''(1926)- rozprávka<br />
<br />
''Slovenská<br />
žena pri krbe a knihe (''1929)<br />
<br />
''Zo<br />
srdca ''(1930)<br />
<br />
''Vlny<br />
duše ''(1933)- román<br />
<br />
''Rozprávočky<br />
z rádia ''(1931)- rozprávky<br />
<br />
''Pavko<br />
v Prahe ''(1933)- rozprávka<br />
<br />
''Svet je<br />
tak krásny ''(1935) – cestopisné črty<br />
<br />
''Čas<br />
nezastavíš ''(1938)- román<br />
<br />
''Ženy-<br />
matky za svetový mier ''(1946)<br />
<br />
''Ženy ''(1946)<br />
2. prepracované vydanie <br />
<br />
''Cudzím<br />
dvorom ''(1949)<br />
<br />
''Trpké<br />
údely ''(1958) – výber próz<br />
<br />
''Spomienky<br />
''(1979)- posmrtne<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK,<br />
2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
GREGOROVÁ, Dagmar. ''Ani<br />
čas nemení. Dôverne listy Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského. ''Bratislava:<br />
Smena, 1972. 179 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ, Hana. ''Slovenka<br />
pri krbe a knihe''. Praha: Mazáčová slovenská knižnica, 1929. 251 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ, Hana. ''Ženy''.<br />
Liptovský sv. Mikuláš: F. Klimeš, 1912. 156 s. <br />
<br />
ŠOURKOVÁ, Anna. Hana Gregorová. IN: ''Knižnica. ''Martin: Slovenská národná knižnica, 2008. roč. 9, č.<br />
11-12. s. 90-93. ISSN: 1335-7026. <br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Listy. Príbeh manželstva Jozefa Gregora Tajovského a Hany<br />
Gregorovej. ''Bratislava: Archa, 1996. ISBN 80-7115-124-6. 370 s. <br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Gregorovský dům. ''Praha: nakladatelství X-Egam, s.r.o., 1995. s.<br />
213. ISBN 80-86395-97-5.<br />
<br />
GREGOROVÁ- PRÁŠILOVÁ, Dagmar. ''Dopisy z manželství. ''Praha: Sdružení MAC, spol. s r.o., 2001.<br />
ISBN 80-86015-78-5. 95 s. <br />
<br />
''Hana<br />
Gregorová nielen pri knihe. ''Banská<br />
Bystrica: Štátna vedecká knižnica- Literárne a hudobné múzeum<br />
v Banskej Bystrici, 2009. ISBN 978-80-89388-06-6. 41 s. <br />
<br />
LAJČIAK, Ján. ''Slovensko<br />
a kultúra. ''SME: Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 20.6.2016]<br />
Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/295/Lajciak_Slovensko-a-kultura/3>.<br />
<br />
MARÓTHY- ŠOLTÉSOVÁ, Elena. O „ženách“ Hany Gregorovej. IN: ''O autoroch a knihách. ''SME:<br />
Zlatý fond, 1997-2015. [online] [citované 3.7.2016] Dostupné na internete: <http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1514/Marothy-Soltesova_O-autoroch-a-knihach/3>.<br />
<br />
ŠMATLÁK, Stanislav. ''Dejiny<br />
slovenskej literatúry II. (19. storočie a prvá polovica 20. storočia).''<br />
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2001. 559 s. ISBN 80-88878-68-3. <br />
<br />
VYDROVÁ, Hana. ''Hana<br />
Gregorová. Personálna biografia.'' Martin: Matica slovenská, 1974. 157 s.<br />
<br />
– Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Anna_Hor%C3%A1kov%C3%A1-Ga%C5%A1par%C3%ADkov%C3%A1&diff=511Anna Horáková-Gašparíková2016-07-29T09:52:44Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(28. 10. 1896 Martin – 23. 2. 1987 Martin)<br />
<br />
'''Historička, archivárka, prekladateľka'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Narodila<br />
sa 28. októbra 1896 v Martine ako dcéra miestneho kníhkupca, tlačiara,<br />
spisovateľa, vydavateľa, presbytera a národovca Jozefa Gašparíka- Leštinského.<br />
Ich dom bol v tom období jedným zo stredísk národnokultúrneho života<br />
v Martine a okolí. V r. 1910-1911 študovala na vyššej obchodnej<br />
škole v Martine, potom na nemeckej obchodnej škole v Tešíne. Ďalšie<br />
vzdelanie nadobudla samoštúdiom, ktoré r. 1923 zvŕšila maturitnou skúškou na<br />
učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, a r. 1924 aj externe na<br />
gymnáziu v Martine. Vo vzdelávaní pokračovala v r. 1924- 1928 na<br />
Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity, študovala históriu a čs.<br />
filológiu. V r. 1929 získala na Karlovej univerzite doktorát. Okrem<br />
nemčiny, maďarčiny, ruštiny sa učila aj angličtinu, francúzštinu, latinčinu. Po<br />
štúdiu pracovala v otcovom podniku.<br />
<br />
Od<br />
mladého veku sa zúčastňovala na národnej a kultúrnej práci, vystupovala<br />
ako ochotnícka herečka v Slovenskom spevokole. Po roku 1918 pôsobila ako<br />
tajomníčka miestnych odborov Živeny a Matice slovenskej, v r. 1923-<br />
1927 bola aj literárnou tajomníčkou ústredného výboru Živeny. V r. 1929-<br />
1936 pôsobila ako správkyňa osobného archívu a literárna tajomníčka T. G.<br />
Masaryka v Prahe, Lánoch, Topoľčiankach a v Židlochoviciach. <br />
<br />
Miesto<br />
osobnej archivárky získala na základe odporúčania dcéry T. G. Masaryka, Alice,<br />
ktorá sa s Annou zoznámila počas pobytu na Bystričke a z práce v ženskom<br />
spolku Živena. Na základe vzdelania, rodinného zázemia a<br />
pronárodne aktívneho otca mala veľmi dobré predpoklady. Počas svojho<br />
pobytu u Masarykov bola svedkom a poslucháčom rôznych rozhovorov, či<br />
štátnických, filozofických, rodinných s rôznymi osobnosťami vtedajšej<br />
spoločnosti. Svoje zápisky a pamäte na prvého prezidenta, vydané neskôr<br />
pod názvom ''U Masarykovcov,''<br />
dokončila koncom 80. rokov, nakoľko ani politická situácia neumožňovala<br />
publikovanie takýchto materiálov skôr.<br />
<br />
Roku<br />
1936 sa vydala za Jiřího Horáka, významného literárneho vedca, slavistu,<br />
univerzitného profesora. Po svadbe žila v Prahe, kde vyučovala slovenský<br />
jazyk a literatúru na Priemyslovej škole grafickej v Prahe. V r.<br />
1945- 1948 pôsobila v Moskve, kde spolupracovala s manželom pri<br />
výkone jeho diplomatických povinností. V 1948 sa vrátila do Prahy, kde pôsobila<br />
ako externá učiteľka slov. jazyka a literatúry na Priemyslovej škole<br />
grafickej (1954- 1958). Po smrti manžela <br />
sa r. 1975 vrátila do Martina. V rodnom dome dokončila rukopis<br />
pamätí o T. G. Masarykovi, ktorý bol posmrtne vydaný pod názvom ''U Masarykovcov ''(1995)''.'' Vo svojich denníkových zápiskoch<br />
odkrýva osobnosť Masaryka, hlbší náhľad na jeho filozofické, duchovné,<br />
politické názory prostredníctvom pohľadu zapisovateľky, ktorá do nich vnáša aj<br />
vlastné postrehy na opisované udalosti a osoby. <br />
<br />
Od<br />
štúdií sa venovala aj vedeckej práci, stala sa prvou slovenskou profesionálnou<br />
historičkou. Dizertačnú prácu Uhorské povstanie na začiatku 18. stor.<br />
a jeho diplomatický vzťah k západu a východu Európy rozpracovala<br />
a vydala pod názvom ''Povstanie<br />
Rákocziho a Slovania (1930)''. V knihe (''Tisícročné)'' ''Slovensko''<br />
(1947) sa pokúsila o syntetický pohľad na slovenské dejiny. Obsahuje<br />
úvodné slovo od oboch prezidentov T. G. Masaryka (1936) a Edvarda Beneša (1938,<br />
1946). Čitateľovi ponúka historický výklad a súčasne cestu naprieč územím<br />
Slovenska. Zameriava sa na historické súvislosti od Veľkej Moravy, cez<br />
striedania panovníckych rodov, vojny, vplyvy striedajúcich sa období, po<br />
dôležité roky a významné udalosti v jednotlivých kútoch Slovenska, z<br />
ktorých vytvorila súvislé rozprávanie. <br />
<br />
V spolupráci<br />
s Karlem Vikom vydala vlastivednú prácu ''Údolí Turce (1934). ''Vik sa zameriava na prírodné krásy Turca, kde<br />
vznikla Matica slovenská. V čistote prírody vidí podnety k dobrote,<br />
poctivosti a zároveň boji proti nespravodlivej nadvláde. Gašparíková, ako<br />
odpoveď na jeho časť, opisuje historický vývoj vzniku Martina, od osady<br />
k mestu. Poukazuje na spojenie prírodných a vytvorených<br />
administratívnych stredísk- troch hradov – Sklabinský, Znievský a Blatnický,<br />
ktoré ohraničujú stolicu. Dotýka sa aj otázky protestantizmu, ktorý v Turci<br />
pretrval. Neopomína významné rody a osobnosti, ktoré formovali<br />
a vytvárali Martin a Turčiansku stolicu až do vyhlásenia<br />
Československej republiky r. 1918. <br />
<br />
Jej<br />
publikačná činnosť je spojená s pseudonymom Historicus, pod ktorým<br />
zverejnila veľké množstvo recenzií, článkov, prekladov a historických<br />
štúdií. Venovala v nich pozornosť životu a dielu viacerých osobností slovenskej<br />
a českej literatúry (napr. B.<br />
Němcová, B. Rajská, J. Kráľ, J. Gregor-Tajovský, E. M. Šoltésová, J. Jesenský<br />
atď.). Vo viacerých prácach priblížila osobnosť T. G. Masaryka. Prispievala do ''Slovenských pohľadov, Slovenského<br />
týždenníka, Živeny, ''postupne aj ''Slovenskej<br />
literatúry, Kultúrneho života, Matičného čítania, Českého časopisu historického<br />
''atď.<br />
<br />
V spolupráci<br />
s manželom Jiŕím Horákom, ktorý bol aj folkloristom, historikom, vydala ''Slovenské ľudové balady ''(1956). Okrem<br />
toho sa zaoberala aj úpravou a vydávaním ľudových rozprávok Pavla<br />
Dobšinského, napr. ''Slovenské rozprávky ''(1961),<br />
kde v doslove spomínala na svoje detské časy pri rozprávkových knihách.<br />
Taktiež opisuje vznik rozprávok, ich rozličné kultúrne korene a obmeny rozprávok,<br />
ktoré ukrývajú túžby ľudu. Do slovenčiny preložila rozprávky B. Němcovej ''Kráľ času'' (1965), pripravila české<br />
vydanie ''Hájnikovej ženy'' (1959). <br />
<br />
Bola propagátorka<br />
česko-slovenskej spolupráce a neskôr mecénka Etnografického múzea SNM<br />
v Martine. Na sklonku života sa vrátila do Martina, kde 23. februára 1987<br />
zomrela. Svoj majetok odkázala Slovenskému národnému múzeu. <br />
<br />
== Dílo ==<br />
''Povstanie Rákocziho<br />
a Slovania ''(1930)<br />
<br />
''Údolí Turce ''(1934)<br />
<br />
(''Tisícročné)'' ''Slovensko'' (1947)<br />
<br />
''Slovenské ľudové balady ''(1956)<br />
<br />
''U Masarykovcov ''(1995)<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.<br />
''Lexikón slovenských žien. ''Martin:<br />
Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,<br />
Anna. ''U Masarykovcov. Spomienky<br />
osobnej archivárky T- G. Masaryka. ''Bratislava: ACADEMIC ELECTRONIC PRESS,<br />
1995. 303 s. ISBN 80-967366-4-7.<br />
<br />
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ,<br />
Anna. ''Tisícročné Slovensko''. Turnov:<br />
Müller a spol. 1947. 220 s. <br />
<br />
VIK, Karel, GAŠPARÍKOVÁ,<br />
Anna. ''Údolí Turce. Dva dopisy. ''Praha:<br />
S.Č.U.G. Hollar, 1934. 14 s. <br />
<br />
HUSÁR, Štefan. Anna Horáková- Gašparíková. IN: ''Martinský evanjelik''. Roč. 3. č. 5, 1996.<br />
s. 20 – 23. <br />
<br />
GAŠPARÍKOVÁ-HORÁKOVÁ, Anna. Doslov IN: DOBŠINSKÝ, Pavol. ''Slovenské rozprávky. ''1961. s. 233- 236.<br />
<br />
– Lucia Valková –</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=510Zora Jesenská2016-07-29T09:51:34Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.<br />
<br />
- Lucia Valková -</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=509Zora Jesenská2016-07-29T09:51:17Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<ref>TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref><br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.<br />
<br />
- Lucia Valková -</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=508Zora Jesenská2016-07-29T09:50:57Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“<ref name=":0" /><ref name=":0">TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory<br />
Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref>'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<ref name=":0" /><br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<ref>TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref><br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.<br />
<br />
- Lucia Valková -</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=507Zora Jesenská2016-07-29T09:50:23Z<p>Svatkaff: /* Život a profese */</p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“<ref name=":0">TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory<br />
Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref>'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<ref name=":0" /><br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<ref>TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref><br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.<br />
<br />
- Lucia Valková -</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Franti%C5%A1ka_Xavera_B%C4%9Bh%C3%A1lkov%C3%A1&diff=506Františka Xavera Běhálková2016-07-29T09:48:15Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>'''Učitelka ručních prací, etnografka, folkloristka, sběratelka lidových tanců a písní.<br />
'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
<br />
Františka Xavera Běhálková se narodila roku 1853 v Tovačově do učitelské rodiny. Její rodiče brzy zemřeli, proto si F. X. Běhálkovou a její dva sourozence vzal na vychování jejich strýc, tovačovský farář, Theodor Mayer. Díky němu bylo F. X. Běhálkové umožněno získat lepší vzdělání. U tovačovského rektora Jana Loyky se naučila německy a francouzsky a rovněž hře na klavír. Ucelenějšího odborného vzdělání se jí dostalo na vyšší dívčí škole slečen Lwowských v Praze. Zde navázala blízké přátelství se sestrami Annou a Zdenkou Braunerovými, které Běhálkovou pobízely ke sběru a studiu hanácké lidové kultury. Přátelství se sestrami Braunerovými bylo pro Běhálkovou rovněž kulturně podnětné, neboť Zdenka Braunerová byla významnou českou malířkou, stýkala se s českou intelektuální společností a stala se také patronkou několika českých umělců. Přelomem pro folkloristickou práci F. X. Běhálkové byla návštěva zakladatelů Vlasteneckého spolku muzejního v Olomouci, olomouckého politika Ignáce Wurma a archeologa MUDr. Jindřicha Wankla, v Tovačově. Při této příležitosti se seznámili s folkloristickou činností F. X. Běhálkové. Od roku 1884 začala její soustavná spolupráce s Vlasteneckým spolkem muzejním v Olomouci. Zde společně s prof. Janem Havelkou a jeho ženou, Vlastou Havelkovou, uspořádala 1. ledna 1885 výstavu moravského národního vyšívání. Na rozsáhlé výstavě bylo ke zhlédnutí 2295 předmětů. Výstava byla jedním z podnětů k uspořádání expozice slovenského lidového vyšívání v roce 1887. Kromě sběru hanáckých výšivek, krojů a keramiky se Běhálková soustředila také na shromažďování dokumentů o hanáckých obydlích a na zapisování zvyklostí Tovačovska. Společně s Lucií Bakešovou, dcerou MUDr. J. Wankla, se podílela na průzkumu taneční a písňové tvorby Hanácka. Tradiční hanácké tance poté předváděla se svým tovačovským souborem. Od roku 1889 začala spolupracovat s Leošem Janáčkem. Janáček, Běhálková a Bakešová uspořádali 4. ledna roku 1891 v Brně společnou přednášku nazvanou O významu a podstatě tanců národních. Tentýž rok společně vydali publikaci Národní tance na Moravě, která pro malý zájem zůstala pouze v sešitové podobě. Na popud F. X. Běhálkové byla postavena vila, jejíž prostory byly využívány jako Národopisného muzeum. Muzeum bylo později přemístěno do Prostějova. F. X. Běhálková zemřela na rakovinu 28. dubna 1907 v Tovačově. Její rozsáhlou sbírku 70 krojů, výšivek, hanácké keramiky, nábytku, notového a písemného materiálu zakoupilo prostějovské muzeum.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
<br />
DOKOUPILOVÁ, Marie: Žena, žena, žena... In: Zpravodaj Muzea Prostějovska v Prostějově. Prostějov: Muzeum Prostějovska č. 1-2, 2004, s. 72-78.<br />
<br />
HÝBL, František: Hanácká etnografka Františka Xavera Ernestina Běhálková. 23. 10. 1853 - 28. 4. 1907. In: Lidové umění na Hané. Dodatky ke knize a spolupracovníkům. Sborník ze semináře. Olomouc - Přerov : Muzeum Komenského v Přerově - Společnost přátel vesnice a malého města v Olomouci, 2001 s. 28-36.<br />
<br />
VIČAROVÁ, Eva, ed. a SILNÁ, Ingrid, ed.: Hudba v Olomouci a na střední Moravě. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2007.<br />
<br />
- Dominika Doležalová -</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Franti%C5%A1ka_Xavera_B%C4%9Bh%C3%A1lkov%C3%A1&diff=505Františka Xavera Běhálková2016-07-29T09:47:40Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>'''Učitelka ručních prací, etnografka, folkloristka, sběratelka lidových tanců a písní.<br />
'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
<br />
Františka Xavera Běhálková se narodila roku 1853 v Tovačově do učitelské rodiny. Její rodiče brzy zemřeli, proto si F. X. Běhálkovou a její dva sourozence vzal na vychování jejich strýc, tovačovský farář, Theodor Mayer. Díky němu bylo F. X. Běhálkové umožněno získat lepší vzdělání. U tovačovského rektora Jana Loyky se naučila německy a francouzsky a rovněž hře na klavír. Ucelenějšího odborného vzdělání se jí dostalo na vyšší dívčí škole slečen Lwowských v Praze. Zde navázala blízké přátelství se sestrami Annou a Zdenkou Braunerovými, které Běhálkovou pobízely ke sběru a studiu hanácké lidové kultury. Přátelství se sestrami Braunerovými bylo pro Běhálkovou rovněž kulturně podnětné, neboť Zdenka Braunerová byla významnou českou malířkou, stýkala se s českou intelektuální společností a stala se také patronkou několika českých umělců. Přelomem pro folkloristickou práci F. X. Běhálkové byla návštěva zakladatelů Vlasteneckého spolku muzejního v Olomouci, olomouckého politika Ignáce Wurma a archeologa MUDr. Jindřicha Wankla, v Tovačově. Při této příležitosti se seznámili s folkloristickou činností F. X. Běhálkové. Od roku 1884 začala její soustavná spolupráce s Vlasteneckým spolkem muzejním v Olomouci. Zde společně s prof. Janem Havelkou a jeho ženou, Vlastou Havelkovou, uspořádala 1. ledna 1885 výstavu moravského národního vyšívání. Na rozsáhlé výstavě bylo ke zhlédnutí 2295 předmětů. Výstava byla jedním z podnětů k uspořádání expozice slovenského lidového vyšívání v roce 1887. Kromě sběru hanáckých výšivek, krojů a keramiky se Běhálková soustředila také na shromažďování dokumentů o hanáckých obydlích a na zapisování zvyklostí Tovačovska. Společně s Lucií Bakešovou, dcerou MUDr. J. Wankla, se podílela na průzkumu taneční a písňové tvorby Hanácka. Tradiční hanácké tance poté předváděla se svým tovačovským souborem. Od roku 1889 začala spolupracovat s Leošem Janáčkem. Janáček, Běhálková a Bakešová uspořádali 4. ledna roku 1891 v Brně společnou přednášku nazvanou O významu a podstatě tanců národních. Tentýž rok společně vydali publikaci Národní tance na Moravě, která pro malý zájem zůstala pouze v sešitové podobě. Na popud F. X. Běhálkové byla postavena vila, jejíž prostory byly využívány jako Národopisného muzeum. Muzeum bylo později přemístěno do Prostějova. F. X. Běhálková zemřela na rakovinu 28. dubna 1907 v Tovačově. Její rozsáhlou sbírku 70 krojů, výšivek, hanácké keramiky, nábytku, notového a písemného materiálu zakoupilo prostějovské muzeum.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
<br />
DOKOUPILOVÁ, Marie: Žena, žena, žena... In: Zpravodaj Muzea Prostějovska v Prostějově. Prostějov: Muzeum Prostějovska č. 1-2, 2004, s. 72-78.<br />
<br />
HÝBL, František: Hanácká etnografka Františka Xavera Ernestina Běhálková. 23. 10. 1853 - 28. 4. 1907. In: Lidové umění na Hané. Dodatky ke knize a spolupracovníkům. Sborník ze semináře. Olomouc - Přerov : Muzeum Komenského v Přerově - Společnost přátel vesnice a malého města v Olomouci, 2001 s. 28-36.<br />
<br />
VIČAROVÁ, Eva, ed. a SILNÁ, Ingrid, ed.: Hudba v Olomouci a na střední Moravě. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2007.<br />
<br />
-Dominika Doležalová-</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=504Zora Jesenská2016-07-29T09:42:31Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“<ref>TOMČÍK, MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory<br />
Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.</ref>'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=503Zora Jesenská2016-07-29T09:41:24Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Neter Janka Jesenského, narodila sa v máji 1909<br />
v Martine. Navštevovala ľudovú školu (1915- 1918) a všeobecné vzdelanie<br />
získala na gymnáziu (1918- 1922). V rokoch 1925-1935 študovala hru na<br />
klavíri na Hudobnej škole pre Slovensko, resp. na Hudobnej a dramatickej<br />
akadémii pre Slovensko v Bratislave. Od roku 1935 do 1939 pôsobila v Martine<br />
ako súkromná učiteľka hry na klavíri. S podporou rodiny sa venovala aktívnemu<br />
vzdelávaniu a všestrannej činnosti (vlastná tvorba dramatických<br />
a hudobných diel, štúdium jazykov a svetovej literatúry). Manželka<br />
prekladateľa, publicistu, vedeckého pracovníka Ústavu slovenskej literatúry<br />
SAV, literárneho, filmového a divadelného kritika Jána Roznera. <br />
<br />
Publikačnú činnosť začala od 30. rokov v rôznych<br />
periodikách, najmä v ''Živene,<br />
Národných novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote''<br />
a i. časopisoch a denníkoch. Išlo o články, krátke štúdie, glosy,<br />
v ktorých rozoberala otázky a problematiku literatúry, výtvarného<br />
umenia, folklóru, kultúry a politiky. Jesenská sa vo svojich prácach<br />
vyjadruje priamo, pomenúva javy pravdivo a hľadá omnoho širší kontext<br />
udalostí, aby sa dostala čo najbližšie k pravde. Aj pri pálčivejších<br />
témach ako snahy o obmedzenie ženského štúdia (''Vyznania a šarvátky - O obmedzení ženského štúdia, 1941,<br />
Živena)'' je Jesenskej reakcia racionálna, nepatetická, priama a súčasne<br />
fundovaná. Poukazuje na skutočné okolnosti a snaží sa odhaliť<br />
a ukázať pravdu. ''„... dôležité je na<br />
jej práci to, že učí poznávať umenie, rozlišovať jeho hodnoty a naznačuje<br />
čitateľovi, po ktorých cestách má ísť pri sledovaní pravdy a krásy<br />
v umeleckej tvorbe.“'''[1]''' ''R. 1967 bola<br />
ocenená titulom zaslúžilej umelkyne. <br />
<br />
V r. 1968 sa svojou publicistickou činnosťou zapojila<br />
do obrodzovacieho procesu, zasadzovala sa za demokratizáciu pomerov<br />
v republike. Verejne vystúpila proti násilníckym praktikám polície<br />
v r. 1969 po víťaznom hokejovom zápase nad Sovietskym sväzom. Svoj názor<br />
vyjadrila v českých ''Listech ''v článku<br />
''První rázné vystoupení policie Slovenské<br />
socialistické republiky. ''Následne bola za svoje aktivity počas normalizácie<br />
perzekovaná. Postupne bola vylúčená zo všetkých organizácii a verejného<br />
života, jej diela zakázané a uložené v trezoroch, prípadne zničené. V roku<br />
1972 zomrela na leukémiu. Jej pohreb sa komunistický režim snažil všemožne<br />
obmedziť, prerástol do tichej manifestácie. Pochovaná je na Národnom cintoríne<br />
v Martine. <br />
<br />
V jej aktivitách sa odrazili aj vlastné vnútorné<br />
rozbroje. Niekoľkokrát sa stiahla z verejného života. V roku 1939 sa<br />
začala angažovať v spolku Živena, ako redaktorka pracovala až do roku<br />
1949. Zameriavala sa na hodnotenie diel slovenskej literatúry, ale aj na otázky<br />
ženského hnutia. V r. 1943-1949 sa ako podpredsedníčka Živeny<br />
a šéfredaktorka časopisu, aktívne zúčastňovala na medzinárodných<br />
spisovateľských a novinárskych podujatiach. V časopise ''Živena'' sa snažila dosiahnuť úroveň<br />
kultúrno-spoločenských a literárnych periodík. Počas jej pôsobenia sa<br />
vyhranila aj koncepcia prekladovej edičnej činnosti v edícii ''Kníh Živeny''.'' ''Na prelome 40. a 50. rokov sa odmlčala vo svojej kritickej<br />
činnosti. Následne pracovala v Matici slovenskej v Martine do r.<br />
1952. Súčasne prednášala rusistiku na Filozofickej fakulte SU<br />
v Bratislave, kde pracovala ako redaktorka v Tatrane (1952-1956).<br />
Svoju obnovenú kritickú činnosť zamerala na vyjasňovanie ideových<br />
a estetických otázok. Významným spôsobom sa zaslúžila aj o teoretické<br />
reflexie spisovného jazyka v umeleckej literatúre.<br />
<br />
Pre jej umelecké smerovanie<br />
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov stretnutie s dielom Timravy,<br />
ktorá svojim zobrazením pravdy privádzala na dno poznania. Pozornosť jej<br />
venovala vo svojom výbere článkov ''Vyznania<br />
a šarvátky'' (1963) - ''Timrava<br />
(1937), Prečo ju máme radi (1937)'', ktoré pôvodne vyšli v ''Živene''. V nich sa venovala obhajobe<br />
tvorby predvojnovej generácie, najmä Boženy Slančíkovej-Timravy, ktorú<br />
považovala za „najírečitejšiu a najčistokrvnejšiu realistku“. Timrava vo<br />
svojich dielach zobrazovala pravdu, nevytvárala ideály, vzory, ani politické,<br />
či národné hodnoty. Nesúhlasila s idealistickým obrazom národovcov<br />
o slovenskom ľude. Jesenská v jej tvorbe videla modernosť,<br />
aktuálnosť, mravnú silu. Zobrazovanie reality a poukazovanie pravdy bolo<br />
aj pre ňu neodmysliteľnou hodnotou pre tvorbu. <br />
<br />
Jesenská ako popredná slovenská prekladateľka, spolutvorkyňa<br />
slovenskej prekladateľskej školy, získala Cenu Janka Kráľa za preklady zo<br />
slovanských literatúr (1948) a Národnú cena<br />
za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don (1950). Medzi elitu sa dostala hneď<br />
prvým prekladom výberu poézie Lermontova pod názvom ''Básne ''(1940). Vo svojej prekladateľskej činnosti vychádzala<br />
z ideového chápaniu prekladu. Základným ohnivkom prekladu bola umelecká<br />
idea diela, ktorého správne pochopenie a uchopenie demonštrovala aj<br />
umeleckým a básnickým jazykom originálnych prekladov. Praktickú prekladateľskú činnosť doplnila aj<br />
teoreticky, svojimi štúdiami a kratšími príspevkami, napr. ''O prekladaní básnického diela (1946), ''no<br />
najmä prácou ''Zvýšiť majstrovstvo prekladu<br />
umeleckej literatúry (1956). ''Bola poradnou členkou pri zostavovaní nových<br />
pravidiel slovenského jazyka v pol. 50. rokov a tiež bola prizvaná<br />
k spolupráci na ''Slovníku slovenského<br />
jazyka (1958-1965).'' Pokúsila sa o vlastnú literárnu tvorbu, ako<br />
autorka reportážnych kníh ''Bola som<br />
v Sovietskom sväze (1949), Cesta do Moskvy (1952)''. V reportáži ''Bola som v Sovietskom sväze'' opísala<br />
svoje dojmy a skúsenosti z krátkeho pobytu ako členky delegácie<br />
česko-slovenských spisovateľov. Reflektuje pomery po vojne, poukazuje na<br />
nedostatky a tiež na všetky pokroky. Vyvracia a potvrdzuje niektoré<br />
predstavy o živote v Sovietskom sväze. Neobišla ani porovnanie<br />
smerovania sovietskeho režimu, ktorý si uvedomil pravú podstatu revolúcie.<br />
Vyzdvihovala podporu vedy, kultúry a najmä rešpektovanie všetkých<br />
národností tvoriacich Sovietsky sväz. Reagovala aj na ženské otázky, práce,<br />
spoločenského postavenia, materstva, ktoré prirovnala k slovenským<br />
pomerom. Opisovala mestá, ktoré navštívila, spustošenie, rekonštruovanie. V oboch<br />
reportážach sprostredkúva svoje očarenie z veľkej krajiny. Okrem toho vydala<br />
výber článkov z publicistiky ''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''. Svojou činnosťou upadla do nemilosti vtedajšieho<br />
spoločensko-politického režimu, najmä svojimi reportážnymi dielami, ktoré boli<br />
vnímane ako nevhodné pre režim. Edícia ''Kníh<br />
Živeny'',<br />
ktorú riadila, zanikla a celá jej publikačná činnosť bola cenzurovaná. <br />
<br />
Po roku<br />
1956 sa zamerala len na preklad. Po zákaze činnosti nejaký čas publikovala pod<br />
pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. V prekladateľskej<br />
činnosti sa sústredila hlavne na diela klasikov ruskej literatúry, čo vyplývalo<br />
nielen z rodinnej tradície, ale aj osobného vzťahu k týmto autorom (<br />
I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M.<br />
Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. A. Šolochov, L. N.<br />
Tolstoj, I. S: Turgenev a i.). Prekladala aj diela literátov českej (J.<br />
Topol), francúzskej (E. Romieu, Ch. Philippe, G. Flaubert, A. Dumas a i.)<br />
národnosti. V nemeckej literatúre sa venovala najmä dramatickej tvorbe ( F.<br />
Schiller, R. Hochhuth a i.), prekladanej za interpretačnej pomoci svojho<br />
manžela Jána Roznera. Ako manželská dvojica sú autormi prekladov jedenástich<br />
Shakespearových diel (Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Král' Lear, Macbeth,<br />
Coroliana, Antonius a Kleopatra, Večer trojkráťový, Sen noci svätojánskej, Ako<br />
sa vám páči, Zimná rozprávka).<br />
<br />
<br />
<br />
[1] TOMČÍK,<br />
MILOŠ. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ,<br />
Zora. ''Vyznania a šarvátky. ''Bratislava:<br />
Slovenský spisovateľ, 1963.s. 18.<br />
<br />
== Dílo ==<br />
'''KNIŽNÉ<br />
DIELA: '''<br />
<br />
''Bola<br />
som v Sovietskom sväze (1949)''<br />
<br />
''Tvárou<br />
k budúcnosti. (Cesta po SSSR) (1951)''<br />
<br />
''Cesta<br />
do Moskvy (1952)''<br />
<br />
''Zvýšiť<br />
majstrovstvo preklad umeleckej literatúry (1956)''<br />
<br />
''Vyznania<br />
a šarvátky (1963)''<br />
<br />
'''PREKLADY: '''viac<br />
ako 100 prekladov, vyberáme: <br />
<br />
BAŽOV, Pavel Petrovič:<br />
Malachitová škatuľka. Z rus. orig. Bratislava: Mladé letá, 1968.<br />
<br />
BEAUVOIR, Simone de: Krv<br />
iných. Z franc. orig. Martin: Živena, 1947.<br />
<br />
ČECHOV, Anton Paulovič:<br />
Pomýlené lásky. Z rus. orig. Bratislava: Tatran, 1966.<br />
<br />
DOSTOJEVSKIJ, Fiodor<br />
Michajlovič: Bratia Kamarazovci, román v 4 častiach s epilógom.<br />
Z rus. orig. Martin: Matica slovenská, 1942. <br />
<br />
FLAUBERT, Gustave: Pani<br />
Bovary (Vidiecke mravy). Z franc. orig. Martin: Živena, 1948.<br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol. ''Lexikón<br />
slovenských žien. ''Martin: Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN<br />
80-89023-30-4.<br />
<br />
HUŤKOVÁ, Anita. Prekladateľské umenie Zory Jesenskej. IN: ''Opera Slavica''. XVI, 2006. [online] č. 1.<br />
s. 36-40. [citované 19.6.2016] Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/116746/2_OperaSlavica_16-2006-1_6.pdf?sequence=1>.<br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 462 s. <br />
<br />
JESENSKÁ, Zora. ''Bola<br />
som v Sovietskom sväze. ''Bratislava: Tatran, 1949. 51 s. <br />
<br />
MALITI- FRAŇOVÁ, Eva. ''Tabuizovaná<br />
prekladateľka ZORA JESENSKÁ''. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV,<br />
2007. 208 s. ISBN 978-80-224-0954-4.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Marenčin PT, spol. s r.o. 2009. 311 s. ISBN<br />
978-80-8114-009-9.<br />
<br />
TOMČÍK, Miloš. Zápas o pravdu v kritickej tvorbe<br />
Zory Jesenskej. IN: JESENSKÁ, Zora. ''Vyznania<br />
a šarvátky. ''Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1963. 5- 18s.<br />
<br />
KUBIŠ, M. Pavol. Zora Jesenská stavala mosty medzi Slovenskom a svetom. IN: ''Slovenské<br />
národné noviny. ''[online] 2014.'' ''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://snn.sk/news/zora-jesenska-stavala-mosty-medzi-slovenskom-a-svetom/>.<br />
<br />
MALITI-FRAŇOVÁ, Eva. Zora Jesenská v spore o slovenského<br />
Shakespeara. In ''ASPEKTin - feministický webzin''. ISSN 1225-8982. [online]<br />
2005. [citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=18&IDclanok=197>.<br />
<br />
MALITI- FRAŇOVA, Eva. Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. IN: ''Knižná revue. ''[online] 2007. č. 9. [citované 12.6.2016] Dostupné na<br />
internete: <http://www.litcentrum.sk/37277>.<br />
<br />
REMIAŠOVÁ, M., MOKRÁ, Z. Zora<br />
Jesenská. In: ''Osobnosti.sk''. c 2004-2016. ISSN 1338-2403''' '''[citované 12.6.2016] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/osobnost/zora-jesenska-1474>.<br />
<br />
ROZNER, Ján. ''Sedem dní<br />
do pohrebu. ''Bratislava: Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. 288 s. ISBN<br />
978-80-8114- 009-9.</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Zora_Jesensk%C3%A1&diff=502Zora Jesenská2016-07-29T09:39:51Z<p>Svatkaff: Založena nová stránka s textem „(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava) '''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''“</p>
<hr />
<div>(3.5. 1909 Martin – 21.12. 1972 Bratislava)<br />
<br />
'''Prekladateľka, publicistka, redaktorka, literárna kritička, teoretička prekladu, členka Živeny'''</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Hlavn%C3%AD_strana&diff=501Hlavní strana2016-07-29T09:39:24Z<p>Svatkaff: /* Heslář */</p>
<hr />
<div>== Heslář ==<br />
* [[Karla Absolonová-Bufková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Svatava Amerlingová (roz. Michalovicová)]]<br />
* [[Anna Auředníčková]]<br />
* [[Marie Věra Babáková-Opolecká]]<br />
* [[Marie Zdeňka Baborová-Čiháková]]<br />
* [[Lucie Bakešová (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Klára Baušová (roz. Špecingerová)]]<br />
* [[Anna Bayerová]]<br />
* [[Františka Xavera Běhálková]]<br />
* [[Anna Berkovcová]]<br />
* [[Anna Birmbaumová]]<br />
* [[Libuše Bráfová]]<br />
* [[Pavla Buzková]]<br />
* [[Anna Císařová-Kolářová]]<br />
* [[Amálie Čadová]]<br />
* [[Božena Čádová-Kubíčková]]<br />
* [[Klára Červenková]]<br />
* [[Marie Červinková (roz. Riegrová)]]<br />
* [[Libuše Dědková]]<br />
* [[Albína Dratvová]]<br />
* [[Zoroslava Drobná]]<br />
* [[Barbora Markéta Eliášová]]<br />
* [[Františka Elicerová ]]<br />
* [[Marie Fabiánová]]<br />
* [[Anna Fischerová]]<br />
* [[Božena Folkmanová]]<br />
* [[Marie Gebauerová]]<br />
* [[Elsa Gollerová]]<br />
* [[Hana Gregorová (roz. Lilgková)]]<br />
* [[Dora Hanušová]]<br />
* [[Klemena Hanušová]]<br />
* [[Jarmila Haasová-Nečasová]]<br />
* [[Zdenka Hásková]]<br />
* [[Vlasta Havelková (roz. Wanklová)]]<br />
* [[Barbora Hoblová]]<br />
* [[Zdena Hochová-Brožíková ]]<br />
* [[Albína Honzáková]]<br />
* [[Anna Honzáková]]<br />
* [[Milada Horáková]]<br />
* [[Anna Horáková-Gašparíková]]<br />
* [[Marie Hradilová]]<br />
* [[Jindřiška Hušková-Flajšhansová]]<br />
* [[Jarmila Hüttlová]]<br />
* [[Zora Jesenská]]<br />
* [[Staša Jílovská]]<br />
* [[Stanislava Jonášová-Hájková]]<br />
* [[Marie Kalašová]]<br />
* [[Bohuslava Kecková]]<br />
* [[Flora Kleischnitzová]]<br />
* [[Bohumila Klimšová]]<br />
* [[O. Knířová]]<br />
* [[Adéla Kochanovská-Němejcová]]<br />
* [[Adéla Kozáková-Jínová]]<br />
* [[Amalie Kožmínová]]<br />
* [[Amálie Kožmínová ]]<br />
* [[Eliška Krásnohorská]]<br />
* [[Kl. Kroužilková]]<br />
* [[Jaroslava Krušinová]]<br />
* [[Vlasta Kučerová-Borovičková]]<br />
* [[Johanna Kuffnerová]]<br />
* [[Marie Lábková]]<br />
* [[Juliana Lancová]]<br />
* [[Marie Landová]]<br />
* [[Luisa Landová-Štychová]]<br />
* [[Anna Lankašová-Buriánová]]<br />
* [[Berta Liebscherová-Havlíčková]]<br />
* [[Věra Lišková]]<br />
* [[Růžena (Rosalie) Machová]]<br />
* [[Alice Masaryková]]<br />
* [[Pavla Maternová (roz. Škampová)]]<br />
* [[Ludmila Matiegková]]<br />
* [[Hana (Anna) Meličková]]<br />
* [[Naděžda Melníková-Papoušková]]<br />
* [[Vlasta Taťána Miškovská]]<br />
* [[Julie Moschelesová]]<br />
* [[Lujza Nedobrá-Žáková|Lujza (Louisa) Nedobrá-Žáková]]<br />
* [[Božena Němcová]]<br />
* [[Emílie Nešporová-Priknerová]]<br />
* [[Eva Nevolová (roz. Vrchlická)]]<br />
* [[Božena Nevšímalová]]<br />
* [[Krista Nevšímalová]]<br />
* [[Emanuela Nohejlová-Prátová]]<br />
* [[Bohumila Nováková]]<br />
* [[Teréza Nováková]]<br />
* [[Anna Patzková (roz. Jandová)]]<br />
* [[Milada Paulová]]<br />
* [[Eleanora_Růžičková|<nowiki/>]][[Eleanora Paulová-Růžičková]]<br />
* [[Marie Peigerová]]<br />
* [[Eliška Pešková]]<br />
* [[Matylda Marie Pešková]]<br />
* [[Berta Pichová-Poláková]]<br />
* [[Františka Plamínková]]<br />
* [[Sofie Podlipská]]<br />
* [[Žofie Pohorecká]]<br />
* [[Jiřina Popelová]]<br />
* [[Miloslava Procházková ]]<br />
* [[Eliška z Purkyňů]]<br />
* [[Bohuslava Rajská (Antonie Reissová)]]<br />
* [[Greta Reinerová]]<br />
* [[Klementa Rektorisová]]<br />
* [[Marie Riegrová (roz. Palacká)]]<br />
* [[Alice Rühle-Gerstel]]<br />
* [[Eliška Řeháková]]<br />
* [[Vlasta Říhová-Knappová]]<br />
* [[Alice Schalková]]<br />
* [[Anežka Schulzová]]<br />
* [[Anna Smíšková]]<br />
* [[Bohuslava Sokolová]]<br />
* [[Milada Součková]]<br />
* [[Kamila Spalová]]<br />
* [[Drahomíra Stránská]]<br />
* [[Olga Stránská]]<br />
* [[Paulina Šafaříková (roz. Králová)]]<br />
* [[Barbora Ludmila Šimáčková]]<br />
* [[Božena Šimková (roz. Dvořáková)]]<br />
* [[Blažena Šotková]]<br />
* [[Klára Špecingerová-Baušová]]<br />
* [[Anna Šruchová]]<br />
* [[M. Šteflíčková]]<br />
* [[Ludmila Tesařová]]<br />
* [[Marie Trachtová]]<br />
* [[Marie Trnková]]<br />
* [[Olga Tříšková|Olga Tříšková (roz. Zvěřinová)]]<br />
* [[Olga Tugemannová]]<br />
* [[Renáta Tyršová]]<br />
* [[Růžena Vacková (1874)]]<br />
* [[Růžena Vacková (1901)]]<br />
* [[Olga Valentová-Denigerová]]<br />
* [[Marie Vítková]]<br />
* [[Ludmila Vočadlová-Kruisová]]<br />
* [[Hana Volavková]]<br />
* [[Adéla Volfová]]<br />
* [[Věra Vostřebalová]]<br />
* [[Eliška Vozábová]]<br />
* [[Markéta Wachtlová ]]<br />
* [[Madlena Wanklová]]<br />
* [[Jindřiška Wurmová]]<br />
* [[Božena Záhořová-Němcová]]<br />
* [[Honorata Zapová]]<br />
* [[Božena Zelinková]]</div>Svatkaffhttp://albina.ff.cuni.cz/index.php?title=Lujza_Nedobr%C3%A1-%C5%BD%C3%A1kov%C3%A1&diff=500Lujza Nedobrá-Žáková2016-07-29T09:37:58Z<p>Svatkaff: </p>
<hr />
<div>(6.3.1901 Praha, Nusle – ?)<br />
<br />
'''Herečka, spisovateľka, prekladateľka'''<br />
<br />
== Život a profese ==<br />
Svoju hereckú kariéru začínala na východnom Slovensku na<br />
prelome 20.-30. rokov 20. stor. v súkromnej spoločnosti, neskôr vo<br />
Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach. Po roku 1935 sa stala členkou<br />
hereckého súboru v Tylovom divadle<br />
v Prahe. <br />
<br />
Venovala sa <br />
literárnej aj publicistickej činnosti. Publikovala v periodikách<br />
a časopisoch ''Elán, Slovenský východ,<br />
Svobodné slovo, Vesna, Živena'' a i. Vo svojich článkoch sa zameriavala<br />
na otázky a problematiku feminizmu. V r. 1930- 1931 pôsobila ako redaktorka<br />
''Vesny''. R. 1930 literárne debutovala románom<br />
z juhoslovanského prostredia ''Zlatá<br />
zmija''. Na pozadí príbehu lekárnika Avakuma Hadžieva zobrazuje dve lásky<br />
jeho života, prvej manželky Milice z Belehradu a Slovenky Ljubice,<br />
ktoré sú úplne protikladné. Ústrednou líniou je predostrenie útrap žien<br />
v manželských zväzkoch, nesplnené sny, túžby. Poukazuje na národné<br />
odlišnosti, ale aj rôzne životné štýly, ktoré sa odrazili v ich vzájomných<br />
vzťahoch. <br />
<br />
Svoj román prepracovala aj na konverzačnú drámu, ktorú uviedli<br />
divadlá v Košiciach i v Prahe. Dramatizácia a premiéra<br />
v Prahe bola súdobou tlačou označená ako podpriemerná, nedramatická<br />
a jej účel bol skôr „kultúrne sblížovací“. Hra bola označená za konvenčnú<br />
drámu o manželskej nevere. <br />
<br />
Jej ďalšiu dramatickú tvorbu, hru ''Útek zo života (1932)'', čerpajúcu námet z prostredia<br />
slovenských kúpeľov, uviedlo SND v Bratislave. <br />
<br />
Venovala sa slovensko- českým prekladom a opačne. Preložila<br />
hry Čierny Peter od B. Foita (1931) a Kráľovnin náhrdelník'' '' J. Orta a J. Hradčanského (1932),<br />
v rukopise zostal preklad Vichřice života'' ''od E. Ruska a J. Štefančíka. <br />
<br />
== Zdroje ==<br />
ĎURÁNOVÁ, Ľudmila a kol.<br />
''Lexikón slovenských žien. ''Martin:<br />
Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4.<br />
<br />
NEDOBRÁ- ŽÁKOVÁ, Lujza. ''Zlatá zmija.'' Žilina: Slovenská krajina,<br />
1930. 73 s. <br />
<br />
NEDOBRÁ- ŽÁKOVÁ, Louisa.<br />
''Zlatá zmije (Filosofka Olga)''. Praha:<br />
Neubert, 1931. 47 s. <br />
<br />
UHLÁR,<br />
Rudolf. Dve slovenské premiéry v Prahe. IN: Elán: Mesačník pre Literatúru<br />
a umenie. 1930, roč. 1, č. 4, s. 9.<br />
[online] [citované 14.6.2016] Dostupné na internete:<br />
<http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=Elan/1.1930-1931/4/9.png>.</div>Svatkaff